Page 41 - C:\Users\Peter Šimko\Documents\Flip PDF Professional\MUZA 1-2019u\

Foto Anna Kucharčíková

Výstava inštalovaná vo výstavnej miestnosti pod terasou Budatínskeho hradu

Považské múzeum v Žiline sa okrem realizácie s historickými udalosťami. Jej priebeh bol
vlastných výstav venuje aj prezentácii výstav ovplyvňovaný vojenskými ťaženiami, z ktorých sa
pripravených v kooperácii s domácimi i zahraničnými mnohé stali súčasťou svetových dejín. Pri pozornom
partnermi. Výsledkom spolupráce s Muzeem Jantarové pohľade na jej hlavnú trasu je zrejmé, že ju na severom
stezky a Hodvábné cesty z Ostravy bola aj zaujímavá okraji lemuje od Východnej Ázie až do východnej a
výstava s názvom „Od Alexandra k Džingischánovi. strednej Európy mohutný pás stepí. Tie boli domovom
Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste.“ Významná bola etník, ktoré sa na formovaní dejín Hodvábnej cesty
najmä tým, že téma vojenských ťažení bola spracovaná podieľali.
v komplexnej podobe a prezentované exkluzívne Začiatok obchodovania na tejto ceste sa väčšinou
artefakty boli nielen v Považskom múzeu ale vôbec na dáva do 2. storočia pred n. l. Existovalo však už omnoho
Slovensku vystavené po prvýkrát. Návštevníci si ju skôr. Naša výstava sa tak vymedzila nielen voči
mohli prezrieť od 5. februára do 26. apríla 2019 vo tradičnému geografickému rámcu, ale súčasne
výstavnej miestnosti pod terasou Budatínskeho hradu posunula počiatok cesty do 4. storočia pred n. l.
a po reinštalácii vo výstavnej miestnosti drotárskeho a v mnohých ohľadoch ešte skôr, až na samotný koniec
pavilónu.
predchádzajúceho storočia, teda do obdobia grécko-
Starobylá Hodvábna cesta spájala od staroveku perzských vojen. Za vlastný počiatok obchodnej,
Európu s Ďalekým Východom. Jej hlavné vetvy merali kultúrnej a vojenskej Hodvábnej cesty považujeme
tisícky kilometrov. V staroveku, stredoveku aj novoveku helenizmus, ktorý bol najtrvalejším dedičstvom
slúžila ako spojnica Západu a Východu predovšetkým Alexandra Macedónskeho (336 – 323 pred n. l.).
na obchodné účely, ale zároveň sa po nej šírili rôzne V 1. storočí už bola Hodvábna cesta pomerne pevne
náboženské smery, ako príchod budhizmu do Číny, vymedzená svojimi konečnými destináciami. Na
rozšírenie islamu, kresťanské misie na Ďalekom západe to bola silná rozkvitajúca Rímska ríša a na
východe. Ďalej vedecké a technologické inovácie, východe mocná ríša čínskej dynastie Chan. Obe tieto
napríklad výroba hodvábu, papiera či strelného impériá sa vnímali ako centrá kultúrneho života
prachu, kultúrne zvyklosti a umenie. V rámci našej a všetko za ich hranicami chápali ako územia obývané
výstavy sme poukázali na to, že Hodvábna cesta nie je barbarmi. Hranice svojich ríš chránili megalomanskými
fortifikačnými sústavami. Rímska ríša vybudovala
iba témou orientálnou, naopak úzko súvisí

41