Page 49 - C:\Users\Peter Šimko\Documents\Flip PDF Professional\MUZA 1-2019u\
P. 49

podpivničenú  zrubovú  stavbu  na  nízkej
                                                                     kamennej podmurovke s asymetrickou sedlovou
                                                                     strechou.  Predný  doštený  štít  so  stupňovitou
                                                                     latkovou výzdobou v spodnej časti prechádza do
                                                                     širšej  podlomenice,  na  vrchole  je  ukončený
                                                                     dekoratívnym  plechovým  polkružím  a  nás-
                                                                     trešníkom  v  podobe  plechovej  zástavky
                                                                     s  vyseknutým  rokom  1900.  Dnešnú  podobu
                                                                     dostala  prestavbou  staršieho  tradičného
                                                                     obydlia, ktorú zrealizoval Jozef Holánik v prvých
                                                                     rokoch 20. storočia. Potvrdzuje to aj nápis vyrytý
                                                                     v pieskovcovom bloku v podmurovke a rok 1910
                                                                     na  zárubni  dverí  do dnes  už  neexistujúceho
                                                               Fotoarchív Považského múzea v Žiline  tvaru  L  a  otvorenú  verandu.  Presunom  pece
                                                                     humna. Pristavením menšej miestnosti slúžiacej
                                                                     ako dielňa k boku domu dostala stavba pôdorys

                                                                     z  izby  do  pitvora  sa  z  pôvodnej  multifunkčnej
                                                                     miestnosti  stala  „panská  izba“,  ktorej  repre-
                                                                     zentačnú funkciu podčiarkla aj podlaha z dlaždíc

                                                                     majster  vybudoval  trojpriestorové  humno.
         Drevenica majstra Holánika na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia,  s  mozaikovým  vzorom.  Priamo  za  domom
                                                                     Využíval ho aj na prípravu polotovarov z rôzne
                           v popredí Jakub Šerík
                                                                     stáčaných a valcovaných drôtov, ktoré, ako sám
                                                                     hovoril,  „súkal“  v  dĺžke  niekoľkých  desiatok
                                                                     metrov.
                                                                        Majster  Holánik,  hrdý  na  svoje  remeslo,  si
                                                                     fasádu  i  verandu  domu  vyzdobil  zväčšenými
                                                                     kópiami  medailí,  ktoré  získal,  rodinnými
                                                                     fotografiami, sakrálnymi obrazmi, ba i slnečnými
                                                                     hodinami  zo  smaltovaného  plechu.  Reklamné
                                                                     tabule na svoju a neskôr aj zaťovu živnosť, hlásili,
                                                                     že v dome žijú „prvý svetový umelec pletených
                                                               Fotoarchív Považského múzea v Žiline  neprehliadnuteľným  objektom  pútajúcim
                                                                     košíkov  z  drôtu“  a  „jeho  nástupca,  majster
                                                                     umelec  Jakub  Šerík“.  Obytný  dom  sa  tak  stal


                                                                     pozornosť  nielen  miestnych  obyvateľov,  ale  aj
                                                                     návštevníkov  obce.  Jakub  Šerík  (1907  –  1988)
                                                                     v  tejto  dielničke  drôtoval  až  do  konca  svojho


                 Stav domu pred rekonštrukciou (po roku 2006)        života.
                                                                     Rekonštrukcia dedkovho domu

                                                                        V roku 2000 bol dom aj s humnom, zapísaný
                                                                     do  Registra  nehnuteľných  národných  kul-
                                                                     túrnych  pamiatok  ako  ľudový  pamätný  dom.
                                                                     Jeho majiteľom sa stal Juraj Šerík (٭1967). Z úcty
                                                                     k  predkom  odštartoval  v  roku  2009  celkovú
                                                                     rekonštrukciu schátranej budovy. Humno sa mu,
                                                                     žiaľ, pre zlý technický stav, zachrániť nepodarilo.
                                                                     Dom bol rozobratý, poškodené brvná vymenené
                                                                     a  celý  mierne  posunutý  do  dvora,  keďže
                                                                     zasahoval  do  miestnej  komunikácie.  Nanovo
                                                               Fotoarchív Juraja Šeríka  budovy zo začiatku 20. storočia.
                                                                     postavená stavba plne rešpektuje stav pôvodnej

                                                                        Celú  rekonštrukciu  realizoval  Juraj  Šerík
                                                                     z vlastných prostriedkov. Z verejných zdrojov ho


                      Rekonštrukčné práce v roku 2010                finančne  podporilo  Ministerstvo  kultúry
                                                            49
   44   45   46   47   48   49   50   51   52   53   54