Page 8 - vrutocan-str.1[1]
P. 8

január- február 2021                                                                         Vrútočan

        Vrútky očami zemepiscov                                                        Prvé vojenské mapovanie

        a kartografov


              V tomto roku si pripomíname
         150.  výročie  výstavby  Košicko
         –     bohumínskej      železnice,
         presnejšie jej úseku z Popradu do
         Žiliny.  V  histórii  Vrútok  nebolo
         významnejšieho  medzníka,  akým
         bol  rok  1871  a  naň  nadväzujúci
         rok  1872,  keď  sa  od  nás  už  dalo
         dostať po novej trati MÁV aj na juh
         do  Budapešti.  Čo  sa  o  Vrútkach  v
                                           Po  prehratej  sedemročnej  vojne  s  „obýwané  od  srdnatých  a  obratných
         časoch pred a po výstavbe železnice
         mohol  dozvedieť  šíry  svet,  nám   Pruskom  zavinenej  aj  zlými  mapami  plawců“.  Poukazuje  tak  na  význam
         sčasti  prezrádzajú  diela  súdobých   Rakúšanov nariadila cisárovná Mária  Váhu  ako  dopravnej  tepny,  ktorú  aj
         zemepiscov a kartografov.         Terézia  v  máji  1764  celoplošné  Vrútočania  využívali  na  pltníčenie.
                                           mapovanie monarchie. Do jej rozpadu  Upozorňuje   na   tunajšiu   skalnú
                                           sa  uskutočnili  tri  etapy  vojenského  tiesňavu  „Margitta,  kde  přjkré  skály
                Slovenský polyhistor Matej Bel vo  mapovania,   štvrté   mapovanie  břehy  wážské  stěsňugjuce  plawbu
        svojom diele Geograficko – historické  prerušila 1. svetová vojna. To prvé   nebezpečnau činj.“ Balbi sa pochvalne
        vedomosti o novom Uhorsku nám moc  z  nich,  známe  aj  ako  Jozefínske  vyjadruje  aj  o  miestnom  ľude:
        veľký priestor nevenoval. V 30. a 40.  mapovanie   (dokončilo   sa   za  „Mezi  zdegšjmi  pilnými  Slowáky
        rokoch 18. storočia, kedy po častiach  panovania  Jozefa  II.),  sa  v  Uhorsku  panuge  weliký  promysl  a  žiwý
        vychádzalo, k tomu ani nebol dôvod.  realizovalo v rokoch 1769 – 1784.   obchod,  zdegšj  Slowenky  slynau  po
        Horné  aj  Dolné  Vrútky  boli  len  dve  Mapa  zaznamenáva  Horné  aj  Dolné  celých  Uhřjch  co  neyhezčj  ženské“.
        maličké  dedinky  na  sútoku  Turca  Vrútky  pod  názvom  Ober  (Horné)  a
        a  Váhu.  Predsa  len  okrem  faktov  o  Nieder (Dolné) Rutka, resp. Wrutka.
        histórii tunajších zemanov prezrádza,  Je  z  nej  vidno,  že  obe  sídla  už  sú
        že  obe  rieky,  plné  rýb,  prinášajú  zrastené  do  jedného  celku,  pričom
        častými    záplavami   vrútockému  obe  sa  nachádzajú  na  ľavom  brehu
        chotáru opakovanú skazu. Na druhej  Turca.  Sú  v  nich  až  štyri  mlyny.
        strane  potoky  zo  západných  vrchov  Červená  farba  domov  prezrádza,  že
        poháňajú viaceré obilné mlyny a píly.  väčšina z nich už bola z kameňa. Cesta
        O jaskyni Dúpna (na dnešnej Dubnej  zo  Žiliny  do  Sučian  prechádza  podľa

        skale)  píše,  že  skúsení  cestovatelia,  mapy  na  Dolných  Vrútkach  mostom
        ňou vraj prešli až do chotára mestečka  ponad Turiec, druhý most sa nachádza
        Rajec v Trenčianskej stolici.      pred  gotickým  kostolom  v  Horných
                                           Vrútkach.
                                                V roku 1837 vychádza v Prahe v starej
                                           češtine dielo významného talianskeho
                                           geografa Adriana Balbiho s názvom
                                           Zeměpis,  čili  auplné  popsánj  oboru        Benátsky geograf

                                           zemského. V diele sa uvádzajú aj dve    Adriano Ballbi (1782- 1848)
                                           dediny  pri  Váhu  s  názvom  Hornj a
                                           Dolnj Rutka, ktoré sú podľa autora

                                                                                    Druhé vojenské mapovanie














                Slovenský polyhistor
                Matej Bel (1674- 1749)


         8
   3   4   5   6   7   8   9   10   11   12