Page 37 - Djamars 2 oktober 2018.pdf
P. 37
Djamars 2 òktober 2018 37
último aki ta di opinion ku tardansa, ‘claim’, hañ’é ta paga 27 mion riba ta otro. Otro den e sentido
Kontinuashon di pagina 7 e presupuesto lo ser surpasá ‘schuifplan’, derecho di tur aparatonan i material di ku den e HNO lo no bai
Den HNO lo no tin
ku entre 100-125 mion importashon. Ta trata aki di konstrukshon ku por mira. tin klase, manera SEHOS
florin. Es mas, den un rapòrt plakanan ku mester aserká E sinku pòstnan aki tabata konosé. Den HNO lo
ekstenso i nan tambe ku Minister di Finansa a pa motibu di kambionan ku huntu ta suma kasi un 103 no tin distinshon di klase di
a yega na e mesun manda pa CFT e ta papia di a ser hasí den e proyekto. mion, ku ta algu mas ku kamber, sino ku tur kamber
konklushon, esta ku debí 200 mion adishonal, ya ku Segun Martina, e parti mitar di e 200 mion èkstra. lo ta di e mesun klase. Un
na gastunan adishonal tin mas gastu. di derechi di importashon hende ku den futuro bai
relashoná ku kambio di ta inkluí komo ku e Tarifa: drumi den HNO lo ta den
lokalidat, lo bai tin mester Gastunan spesifiká: palabrashonnan a kambia. Pa loke ta e kuestion di kamber di mesun klase. Lo
di por lo ménos un 100 Sr. Martina a splika ku Tempu ku e proyekto aki a tarifa, sr. Martina a splika tin kambernan di 1 te ku 4
mion èkstra. Den su último primeramente tin 20 mion start, gobièrnu a primintí ku ku esaki ta algu ku mester persona. Pero dependé dje
raportahe den 2017 SONA èkstra ku mester komo e lo haña eksonerashon di keda determiná ainda. E no malesa ku e persona tin lo
ta duna di konosé ku e ‘werkkapitaal’ pa por operá derechi di importashon i OB. sa te kon leu e gastunan determiná den kua kamber e
montante lo ta di 82 mion. e fasilidat nobo aki. Mas Pero awor ku gobièrnu ta èkstra lo bai tin influensia lo tin di ser interná. E preis
Seguidamente a base di aleu tin sinku otro pòst ku a den pèrtá e kosnan a kambia riba e tarifa. Loke si e por ku lo bai kobrá si lo ta mará
kalkulashon di ekspertonan yuda surpasá e sèn. Nan ta i komo tal HNO tin di paga bisa ta ku e filosofia di na e kuido ku bo ta risibí
di Minister di Salubridat, e varia for di medioambiente, tòg. Esei a pone ku SONA a HNO kompará ku SEHOS lo den e kamber.
Kontinuashon di pagina 11
240 Mion florin
posibel i den diferente
fase lo bai disponé di e
edifisio pa por hasi uso di
dje. Ta kalkulá ku pa luna di
desèmber un 40 porshento
di e konstrukshon lo por
ta disponibel pa asina por
kuminsá ku e seshonnan di
training.
Den e hospital lo bini
seshonnan pa diálisis,
kardiologia, departamento
di mucha, PAAZ, tanki
di dekompreshon, kuido
intensivo, poli-klínika.
T’asina ku e kontratista a
hasi diferente prueba kaba
i lo por bai tin diferente dje
departamentonan aki na
disposishon pa por muebla
nan, pega nan aparatonan
pa asina por duna training
etc.
Pero for di awor e por
bisa ku tin trabounan ta
ser hasí tur dia i por nota e
progreso, tin hopi kaminda
ku a instalá aparatonan
kaba. Asina pa prinsipio
di otro aña e sobrá dje
edifisio lo por ta kla pa
duna training, i asina pa
den e di dos mitar di 2019
HNO por bisa ku HNO lo
por ta kompletamente
funshonal. Lo tin di pone
tur kos na prueba si pa sa
kon den práktika lo tin di
aktivá ya ku den hospital
e parti di seguridat tin un
ròl hopi importante. Tin di
hasi pruebanan integral pa
sa di tur kos ta funshoná i e
hospital ta operashonal.
Durante e enkuentro ku
prensa aki a ser informá
ku HNO lo bai tin mester di
alrededor di 1.260 persona
pa su operashon, kual ta
mas kompará ku e 1.150 ku
tin aktualmente trahando
pa SEHOS.
Tin departamentonan ta
bini aserka manera esun di
teknologia i algun otro. Es
mas, operashon di HNO lo
bai kosta alrededor di 240
mion florin pa aña, segun
kalkulashon, kual ta mas
ku e 187 mion ku SEHOS tin
presupuestá te awor.