Page 124 - Monografia_HM

124 Telovýchova a šport
Aj keď začiatkom 20. storočia neboli vybudované ihriská ani 8. Telovýchova v obci
telocvičňa, priestor na športovanie sa vždy našiel. V škole boli
hodiny telocviku v triedach či na školskom dvore. Hrával sa Myslieť si, že telovýchovná a športová čin-
i futbal, no ten väčšinou hrávali školopovinné deti na školskom nosť v našich obciach sa začala až v polovici
dvore. No a potom tu boli lúky. Samozrejme, nie po celý čas
od jari až do napadnutia snehu. Ale na jar do Ďura a potom 20. storočia, keď bol založený futbalový
po kosbách na seno či kosienok až do neskorej jesene. oddiel, nie je celkom správne.
Prvé vedomosti o tejto činnosti máme
Hra „na zarážačke“ bola náročne, dôvtipne riešená kolektívna podľa rozprávania pamätníkov už zo začiatku
športová hra, ktorá bola rozšírená i v okolitých obciach. Juraj 20. storočia.
Červenák vo svojej knihe Tradičný život Lišova píše, že sa
hrávala od nepamäti. Jej pravidlá (ktoré sa mohli trocha líšiť Školopovinné deti, mládež, ba i starší, podľa
podľa toho, v ktorej obci platili) zapísal Ing. Juraj Chrenko. toho, ako to dovoľovali okolnosti materiálne
Opíšeme len tie základné. alebo časové, svoj voľný čas okrem rôznych
Na hracej ploche, lúke, bol zabitý kolík a od neho 30-40 krokov iných činností venovali i zábavným hrám, ktoré
ďalej druhý kolík, odkiaľ sa lopta zarážala. Hralo sa s malou
tvrdou loptou a zarážkou (pálkou). Mládež sa rozdelila na možno smelo prirovnať k športu.
dve družstvá, ktorých počet bol rozdielny, podľa toho, koľko Staršia mládež, mládenci, hrávali na lúkach
hráčov bolo k dispozícii. Podľa lósu jedni začínali zarážať loptu hru „na zarážačke“.
zarážkou (pálkou) a druhé družstvo (slúžiace) loptu chytalo. Vždy dvaja, najstarší či prirodzení vodcovia
Základné pravidlo hry bolo, že hráč, ktorý sa snažil loptu
zaraziť čo najďalej, utekal čo najrýchlejšie ku kolíku a vracal medzi mládežou, rozdelili mládencov na dve
sa naspäť tak, aby ho protihráč netrafil loptou. Ak ho trafil, družstvá, ktoré sa po losovaní medzi sebou
mužstvá si miesta vymenili. Vyhralo to mužstvo, ktoré viacej rozhodli, ktoré pôjde slúžiť, alebo chytať loptu,
času loptu zarážalo. a ktoré pálkovať, či biť alebo zarážať, podľa
čoho mala hra svoj názov.
K rozšíreniu hry „kolky” určite prispelo najviac to, že obec, v tom
čase pohraničná, mala pohraničnú stráž (financov) a v susednej Od konca 30. do polovice 40. rokov sa
obci Opátove Moravce bola zasa žandárska stanica. v obci Kostolné Moravce rozšírila hra kolky.
Hra „kolky” bola v tom čase v obci mimoriadne obľúbená. V tom čase sa mladí gazdovia, mládenci
Pohraničníci, žandári po službe, mládenci, mladí gazdovia z obce spolu s pohraničníkmi a žandármi rozhodli
i z okolitých obcí, ale i bíreši z veľkostatku sa v nedeľu popoludní
či podvečer cez týždeň stretávali a súťažili medzi sebou. vybudovať si vonku pod holým nebom kolká-
Veru stávalo sa i to, že cestou domov z práce sa mládenec reň. Sprvu to bola kolkáreň pri Helingerovom
pristavil pri hrajúcich a poriadne sa prizabavil. Statok potom dome, ktorá však bola pre krátkosť dráhy
bol opatrený neskoršie, ako bol zvyknutý. O to horšie bolo, neregulárna. Keď prišli hráči z ostatných obcí,
ak sa pristavil mladý ženáč. Toho, ak neprišiel domov načas, nechceli tam súťažiť, a tak sa vybudovala nová
žena našla tam. A ak sa neponáhľal domov ani po hubovej
polievke, dostal varovať si dieťa priamo na pľaci. Ešte dobre, kolkárska dráha už podľa predpisu v parku pod
že hru hralo viacej hráčov, a tak keď otec hádzal, varovali kaštieľom grófa Bruna Triangi.
dieťa iní. Tu súťažili proti sebe mužstvá Kostolnomorav-
„Kolky” stavali hráčom deti a za to dostávali 50 halierov. čanov, Opátomoravčanov, financov, žandárov,
Vtedy stála jedna malinovka korunu.
ale i hráčov z okolitých dedín. Alebo hrali
Mládež v Opátových Moravciach vytvorila v roku 1953 jednotlivci, ktorí sa stavili, kto zrazí najviac
prvé futbalové mužstvo. Ihrisko v tomto čase bolo urobené kolkov.
na južnom konci dediny. Po roku 1945 odchodom financov a žandá-
BENJ
BENJ
BENJAMÍNCI AMÍNCI OpátOpátoovve More Moraavvce ce
BENJAMÍNCI AMÍNCI OpátOpátoovve More Moraavvce ce
BENJAMÍNCI Opátove Moravce (rok 1953)
rov, ale aj kvôli iným zmeneným okolnostiam,
hra kolky v obci zanikla.
Športový život v obci sa začal aktívnejšie
rozvíjať v prvej polovici päťdesiatych rokov
minulého storočia. Jeho organizovaný začiatok
odštartoval v roku 1954 založený futbalový
oddiel telovýchovnej jednoty Sokol Kostolné
Moravce. Hlavnú zásluhu na jeho založení mal

kniha_cast 3_9.p65 124 19.1.2005, 19:15