Page 54 - Monografia_HM

54 Historický vývoj
Čerpacia stanica bola vybudovaná na pozemku Jána Baloga, ného notára v Kostolných Moravciach odvola-
ktorý ju aj počas jej trvania obsluhoval (v súčasnosti dom na ný Jindřich Ahlers, ktorého nahradil
Hontianskej ulici č. 73).
novovymenovaný notár Viliam Strek.
Už krátko po vyhlásení slovenského štátu boli Židia označení Priemerní gazdovia sa v tomto období mali
za nepriateľa celého slovenského národa. Na základe tejto pomerne lepšie ako predtým v krízových ro-
nenávistnej klasifikácie začal autoritatívny režim uskutočňovať koch, čo možno vysvetliť zvýšenými cenami
svoju praktickú antisemitskú politiku. Takto už od začiatku poľnohospodárskych výrobkov vo vojnovom
existencie slovenského štátu boli židovskí občania vystavení
perzekúcii. období.
V roku 1939 začali vznikať prvé koncentračné tábory, v kto- V roku 1939 firma Apollo Bratislava v obci
rých bolo internovaných na konci roku 1941 vyše päťtisíc vybudovala čerpaciu stanica pohonných hmôt.
židovských občanov. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1940 žilo
V roku 1940 všetkých Židov vylúčili z hospodárskeho života a podľa sčítania v Kostolných Moravciach 459
zbavili majetku.
V roku 1941 na základe tzv. židovského kódexu (čo bolo vlastne a v Opátových Moravciach 325 obyvateľov.
zhrnutie všetkých doteraz vydaných protižidovských nariadení) Represálie proti Židom tvrdo zasiahli rodinu
museli nosiť viditeľné označenie - žltú šesťcípu hviezdu. Na kódex, Kohnovcov, v tomto období jedinú žijúcu
ktorý bol v rozpore i s kresťanským svetonázorom, upozornil židovskú rodinu v našej obci, už pred rokom
hlavu štátu Dr. Jozefa Tisu aj Pius XII., no neuspel.
O konečnom riešení osudu slovenských Židov sa rozhodlo 1942. Jej mladší členovia Helena, Pavol a Oto
v marci 1942, keď slovenská vláda súhlasila s dohodou boli odvlečení do pracovných táborov pre
podpísanou s Nemeckou ríšou o „vyvezení Židov na práce do Židov na Slovensku. No ich tragédia sa ešte
východných území“. len mala konať.
Začiatkom roku 1942 boli z našich obcí
V priebehu vojny bola informovanosť našich občanov i z druhej
strany záležitosťou počúvania správ rádia z Londýna a z Mos- odtransportovaní na práce do východných
kvy. A nielen z nich. V okolí neďalekého Sitna operovala území všetci ešte v nej žijúci spoluobčania
partizánska skupina Ladislava Exnára, ktorý sám údajne bol židovskej národnosti. Že išlo o transport do
niekoľkokrát v Moravciach, a tak ich začiatok SNP nenašiel vyhladzovacieho tábora Osvienčim, sa ob-
nepripravených.
čania dozvedeli až neskoršie. Cecília
Herlingerová zahynula ešte počas transportu
aš
tieľ
om
ed k
ed kaštieľom
ed kašaštieľtieľom om
ed k
Pr Pr Pr Pr Pred kaštieľom (foto 40 roky 20. storočia)
na stanici v Žiline. Irma Kohnová a jej deti
Helenka a Pavol zahynuli v koncentračnom
tábore Osvienčim. Útekom ešte z pracovného
tábora sa zachránil len Oto Kohn, ktorý sa
skrýval a neskoršie aj bojoval v odboji.
V prvej polovici roka 1944 bola funkcia
vládneho komisára zrušená a nahradená
funkciou starostu, ktorý však nebol volený, ako
za prvej Československej republiky, ale tiež
menovaný.
V Opátových Moravciach bol menovaný za
Žandárska stanica, ktorá bola po vzniku Slovenského štátu starostu Martin Kuzma, ktorý bol starostom už
presunutá z Demandíc do Opátových Moraviec, sprvu
fungovala v dome predtým za prvej Československej republiky.
Jána Gábora (hor- V Kostolných Moravciach bol do tejto funkcie
ný), neskoršie v do- menovaný Juraj Chrenko st.
me Michala Fabia- V lete v roku 1944 do života v našich ob-
na a ku koncu svo-
jej činnosti v obci ciach silne zasiahlo Slovenské národné
v dome Ľudovíta povstanie (SNP). Od 29. augusta až do konca
Bohuša. septembra boli obe naše obce v obvode
povstania.

kniha_cast 1_2.p65 54 19.1.2005, 19:12