Page 87 - Monografia_HM

Obyvateľstvo, správa a úrady v obci 87
Benek, Gregor Holacz. Zo známych priezvisk, Okrem zemepanskej rodiny Maróthy mali v obci v určitých
ktoré sa vyskytujú až dodnes v obci, sa v roku obdobiach menšie majetky i ďalšie zemepanské rody: v roku
1346 Ezenfelul a Bátmonostori Tottos, v roku 1423 Belády,
1476 spomína priezvisko Haynal (Hajnal) a
v roku 1437 Kosztolányi a Berényi, v roku 1462 Paczalai,
roku 1502 priezvisko Kozar. v roku 1502 Devecsery, v roku 1509 Dersenyey a v roku 1512
V 17. storočí sú spomínané v obci majetky rod Bossányi a Forgách.
hontianskej vetvy zemepanskej rodiny
Súpis poddaných z por tálneho súpisu z r ok u 1 635
Súpis poddaných z portálneho súpisu z roku 1635
Súpis poddaných z portálneho súpisu z r
Súpis poddaných z portálneho súpisu z rokoku 1u 1635635
Súpis poddaných z portálneho súpisu z roku 1635
Zmeškalovcov, ktorej potomkovia sa po svojej
v
av
osttolné Morolné Moraavce Opátce Opátoovve More Moraavvcece
K K K K Kos osos ost tolné Moravce Opátove Moravce
ce Opát
olné Mor
v
ce
o
e Mor
v
tolné Moravce Opátove Moravce
a
pramatke Barbore Maróthy tiež hlásili
k slovenskému pôvodu.
Zo 17. storočia je písomne zachované i me-
no a priezvisko učiteľa na evanjelickej škole
Jána Valentínyho a aj mená evanjelických
farárov: v roku 1615 Ján Fideliani, v roku 1620
Matúš Roškoviceus a v roku 1628 Daniel
Litomerický. Všetko to boli mená slovenského
pôvodu.
V portálnom súpise z roku 1635 nachádza-
me v Kostolných Moravciach mená a priez-
viská Albert Beniak, Ján Marot, Jakub Gaal,
Siksa a v Opátových Moravciach Beňadik
Roskovicius, Šimon Dobos a aj mená a priez-
viská pretrvávajúce i v súčasnosti Matej a Juraj
Kozar.
V ďalšom súpise daní, teraz už v osmanskom
defteri z roku 1664, sa spomína v Opátových
Moravciach okrem dnes bežného priezviska
v obci Kozár i priezvisko Tesársky, v Kostolných
Moravciach z terajších priezvisk Kuzma
(Kozma) a Gábor.
Neskoršie sú zmienky o priezviskách v cir-
kevnej pokladničnej knihe a v knižne nevyda-
nej knihe Samuela Bobála „Moravská dolina”.
O prirodzenom a dobrom vzťahu bývalého zemepána
Sú to už terajšie mená a priezviská: v roku
Žigmunda Zmeškala k židom svedčí aj jedna historka opísaná
1723 Martin Kuzma, 1725 Ján Miklóšik, v knihe Päťdesiaťštyri rokov histórie Hontianskej stolice od
Martin Tesársky, Juraj Gábor, v roku 1754 Ján Gyurky Antala.
Kuzma (Kostolné Moravce) a Ján Vida
(Opátove Moravce). Vyrozprávam vám ešte jeden prípad, čo som počul od jeho
správcu.
Prvé písomné zmienky o prisťahovaní ži-
Raz mu oznámili, že ho hľadá jeden žid-handrár, ktorý ho
dovských rodín do našich bývalých obcí sú z prosil o požičanie jedného forintu. Žigmund Zmeškal otvoril
polovice 19. storočia. V súpise rímskokatolíc- peňaženku a vytiahol desaťforintovú bankovku. Svojmu
kej cirkvi v Hontianskych Trsťanoch sa spomína správcovi povedal: „Požičať mu nepožičiam, lebo je chudobný,
nevedel by mi to vrátiť. Ako ho poznám, je to čestný človek a
v roku 1849 v Opátových Moravciach 11
za to by sa hanbil. Povedzte mu teda, nežiadam to vrátiť,
Židov. V Kostolných Moravciach žilo podľa nech mu je to na podporu, ako to vie schosnovať.“
tohto súpisu 12 Židov. Od roku 1871 sa me- V rukách žida to bola ale poriadna suma, že otváral oči ako
novite spomína v Opátových Moravciach „dve žemle“. Nevedel však pochopiť, že ich dostal len tak
židovská rodina Helingerovcov, Adlerovcov pre nič.
Tých desať forintov mu pomohlo a tak onedlo už vykupoval
a Steinerovcov. V Kostolných Moravciach sa
zajačie a ovčie kožky a nie staré handry.

kniha_cast 3_9.p65 87 19.1.2005, 19:14