Page 102 - Monografia_HM

102 Hospodársky vývoj
P P P P Pamätná poľovačka 4.5. Poľovníctvo
amätná poľoovvačkačkaa
amätná poľovačka
amätná poľ
v
ačk
amätná poľ
a
o
Najstaršia povesť o Hontianskych Moravciach rozpráva o udalosti
ešte zo 14. storočia, keď Moravce boli ešte alebo už (i keď zatiaľ Kým sa z pôvodného lovu na obživu a neskôr
známe listiny hovoria o ich rozdelení až o sto rokov neskoršie) len z čisto panskej záležitosti stalo poľovníctvo
ako dve obce: Opátove Moravce a Kostolné Moravce. Hovorí sa
v nej, že aj keď každá obec mala svojho richtára, žili v zhode dostupné širšej časti spoločnosti, ubehlo i v na-
ako jedna rodina a život obidvoch chotárov sa podobal ako vajce šej obci veľa rokov. V staroveku naši predkovia
vajcu. Ich polia, lesy oplývali množstvom jarabíc, bažantov a zo poľovali pre zachovanie svojej existencie,
severu prichádzali čriedy zdatných diviakov. v stredoveku so vznikom súkromného vlast-
Vladárom, veľkomožným pánom, úradníctvu i cirkevnému níctva pôdy začali zemepáni na svojom území
duchovenstvu bolo tŕňom v oku spojenectvo obcí, a tak krajinu
rozdelili na stolice a silou zákonov, nariadení alebo len rôznymi samostatne poľovať pre svoje potešenie.
úskokmi rozbíjali túto jednotu, aby ľahšie koristili a odtŕhali im od Na poľovačky však zemepáni potrebovali
úst, čo si od prírody vydobyli. svojich poddaných ako honcov zveri, na ktorú
Tak to bolo aj vtedy, keď posol doručil listy rovnakého znenia poľovali.
každému richtárovi osobitne.
Richtár Ondro z Kostolných Moraviec sa prežehnal hneď, len čo Tento stav trval prakticky až do polovice 20.
uvidel prichádzajúceho posla. Vedel, že zasa nesie príkazy, ktoré storočia. Ešte začiatkom 20. storočia každý,
neveštia nič dobrého. Posol ani nezišiel z koňa, podal richtárovi kto vlastnil viac ako 200 kat. jutár pôdy, si
list skrútený do rúrky a bez slova odcválal. Ondro trasúcimi sa mohol vytvoriť vlastný poľovný revír. Tak to
rukami rozlomil veľkú pečať, rozvinul pergamen a čítal:
Pánum richtárum našich obcí Kostelných a Opatovských Moravcu. bolo v tomto období i na veľkostatku grófa
Ja župan Hontianskej stolici prikazuji, že jedenadvadsátého Bruna Triangi, ktorý vlastnil do prvej pozem-
prosince prídu s celým uradníctvím našej slávnej Hontianskej stolici kovej reformy v roku 1923 vyše 400 ha a po
navštíviti Vaší obce za účelem polovaček na diváku, bažantu a jinu nej až do roku 1945 asi 250 ha pôdy. Aj keď
vyskytnuvší se zverinu. Z tehoto pak duvodu žádam, aby na určený on sám nepoľoval, robil poľovačky pre svojich
den byli prichystáni honci, kterí zverinu honiti na strelce budu.
Vám prikazujeme, aby ste nás zavedli na místa, kde je najhodnejší hostí. Na pozemkoch urbárskych a pasien-
výskyt zveriny. kových spoločností sa výkon poľovného práva
Dané na hrade Hont léta Páne 1384, dne 3. prosince. dával do prenájmu licitáciou. Poľovníci v tomto
Zdvihol oči od listu, zamyslel sa a pomaly skrútil pergamen. období boli okrem zemepánov notári, farári,
Odviazanú zásteru povesil na kľučku dvier, list strčil za košeľu
a rozvážnym krokom vykročil záhradou do Opatovských Moraviec. učitelia a väčší gazdovia.
„Dobre, že ideš,“ zvolal namiesto privítania Mišo. „Treba sa nám Podľa pamätnej knihy Opátových Moraviec,
poradiť.“ Richtár Opatovských Moraviec nepodal prichádzajú- ktorú písal učiteľ Vojtech Bodnár, bol v roku
cemu ani ruku, lebo v nej držal rovnaký pergamen, ako mal Ondro 1934 poľovný revír v Opátových Moravciach
za košeľou a vytŕčal mu ho pred oči. v prenájme Jána Banku, učiteľa vo výslužbe,
„Aj mne sa unúvali napísať rovnaký list,“ siahol Ondro na
richtárovu ruku a ľahúčko ju odsunul od svojho nosa. „Stále nás roľníka Jána Miklošíka a Jána Studvu.
chcú rozdeliť v nádeji, že keď každému richtárovi položia chomút V Kostolných Moravciach v tomto období
na krk, budú kantárom viesť dvoch koňov. Myslia si, že poľovali Ľudovít Bohuš, učiteľ, Ján Chrenko,
predstavenstvá obcí osve zasadnú a pripravia tak dve hostiny.“ Juraj Chrenko, roľníci a Ján Kliment, tesársky
„Ba!“ rozohnil sa Mišo, „z roka na rok je menej zveriny. Ak to takto majster z Hokoviec.
pôjde ďalej, vykántria nám všetku zver a my bedári budeme zem
hrýzť! Vari poddaný už zadarmo ani dýchať nebude mať právo?“ Boli to poľovačky väčšinou na malú úžitkovú
„Kto má moc, má aj právo,“ utrúsil Ondro. „Oni majú moc, vládnu zver, zajace, jarabice a bažanty, ktorou bol
aj nad našimi životmi a nemôžeme ani ceknúť, ale my máme hlavu v tom čase náš chotár dobre zazverený. Ale
na to, aby sme hýbali rozumom. Mám nápad, ako im vytrieť vyskytovala sa, aj keď v menšej miere, i srnčia
kocúra. Najskôr sa nám richtárom treba poradiť, a potom v prísnej
tajnosti budeme s predstavenstvami obcí pripravovať privítanie!“ a jelenia zver, diviaky, líšky, jazvece. V roku
Ústa si zaclonil dlaňou a dlho šuškal Mišovi do ucha. Opatovský 1949 bolo na základe zákona o poľovníctve
richtár vypliešťal oči ako gule, počúval Ondra a ústa sa mu vytvorené v katastrálnych územiach Opátove
pozvoľna rozťahovali do úsmevu: Moravce, Kostolné Moravce a v časti katastra
„Ty si ale beťár, Ondro!“ vykríkol po ukončení dlhšej porady Mišo Súdovce poľovné zduženie. Jeho prvými členmi
a sľúbil presne vykonať, na čom sa šeptom dohodli.
Podaním rúk stvrdili dohodu a potom už dlho do noci svietili svetlá boli Ľudovít Bohuš, Ján Chrenko, Juraj Chrenko,
z richtárskych domov pri prísne tajných prípravách predstavenstiev Ján Miklóšik a Ján Studva. V tom období sa
obcí. ročne ulovilo v revíri 30-40 zajacov, 10-12

kniha_cast 3_9.p65 102 19.1.2005, 19:15