Page 31 - AM201005
P. 31

10                                                                                          Djasabra 3 òktober 2020


        ARUBA


                                                       Legendario Eduardo Maya a fayesé

       Aruba a tuma despedida di








                                                    Mr. Bugle









          ORANJESTAD – Aru- fayesé, por a mira un gran  famoso. Tambe el a forma
       ba ayera, djabièrnè, a tuma  kantidat di reakshon i pa- e banda Grupo Maya, kual
       despedida di e legendario  labranan di konvivensia  tabata  dediká na  e ritmo
       maestro  musikal,  trompe- di  parti  músikonan,  tantu  salsa,  kaminda  el  a  graba
       tista, Eduardo Maya, kono- lokal komo tambe inter- dos álbum  ku Philips i
       sí popularmente komo Mr.  nashonal i partikularmente  Fonobosa.
       Buggle.                     di  Colombia,  kaminda  e
          Siman pasá Aruba a  tabata  konosí komo un di                    Proyekto
       risibí e notisia ku e mae- e  figuranan  mas  revelante     Eduardo  Maya  a  krea
       stro  musikal  aki  a  fayesé,  di  e  músika  di  su  region,  proyektonan propio di jazz
       lagando un tesoro musikal  trompetista,    areglista   i  i funk komo Mister Bugle,
       atras. Eduardo Rafael Maya  kompositor.                  Camara Jazz i su Caribbean
       Agreda a nase dia 17 di        Den añanan 60 el a ku-    Big  Band,  lantá  na  Aruba
       yanüari  1946  na  Sandoná,  minsá lèsnan di músika na  despues ku el a yega i es-
       Nariño, na Colombia.        su tera natal i despues na  tablesé su mes. E tabata un
          Eduardo  Maya  yega  Pasto. E ta un famia di 8  artista musikal ku a sa di
       Aruba na aña 1968. El a  ruman hòmber i na un edat  destaká komo eksploradó
       kontraé matrimonio ku Fe- hóben  a  muda  pa  Bogota,  di e ritmonan manera Jazz  Eduardo  Maya  a  forma  Eduardo su shinishi ta bai
       lipina Tromp, di kua a nase  kaminda el a realisá su es-  latino, salsa i funk.       parti di orkesta nashonal  Colombia,  pero  su  rekue-
       su 3 yunan: Nancy, Cyntha  tudio di músika na 'Uni-         Na Aruba ku su banda  i a kompartí su talento i  rdonan  ta  keda  Aruba,  na
       i Eduardo Jr. Tabata yam'é  versidad Pedagogica' i kon-  Grupo  Maya,  el  a  traha  demonstrá su stimashon  unda el a biba un gran parti
       'El Maestro' na Aruba i na  servatorio di 'Universidad  hopi aña na Concord Hotel  pa Aruba i kultura duran-       di subida i ku su kurason
       su  pais  'El  Mejor  Trompe- Nacional'.                 Aruba i último el a traha  te manifestashon kultural  arubiano.
       tista' i pionero di Jazz Co-   Despues el a bai New  na Hyatt Hotel. Tambe el a  riba 'Dia di Betico' i 'Dia di       Minister  di  Kultura  di
       lombia.                     York,  kaminda  el  a  siña  e  kompartí senario ku dife-  Himno i Bandera' riba Pla-  Aruba,  Xiomara  Maduro,
                                   téknika di improvisashon.  rente grupo i músiko na  za Libertador Betico Croes. ta gradisí su famia pa por a
                Reakshon           Ora ku el a bini bèk Colom-  kasi tur hotèl na Aruba, Cas                              kompartí Eduardo ku pais
          Manera  ku  e  notisia  a  bia, el a forma parti di dife-  di Cultura, den 'Aruba Jazz       Despedida          Aruba, kaminda e la kom-
       drenta ku Eduardo Maya a  rente aprobashon musikal  and  Latin  Music  Festival',        Ayera djabièrnè a tuma  partí  su  talento  musikal,
                                                                'Caribbean Sea Jazz Festi-   despedida    di   Eduardo alegrando i tresiendo ambi-
                                                                val', 'Aruba Music Festival'  Maya,  alias  Mr.  Buble.  ente tantu hende lokal komo
                                                                i hopi festival mas lokal i  Despues nan lo hiba su  bishitantenan di Aruba.
                                                                internashonal.               shinishi Colombia, na unda
                                                                   Na kantidat di okashon  ta bai tin un homenahe p'e.
   26   27   28   29   30   31   32   33   34   35   36