Page 10 - noviny strany VLASŤ - ZA kraj

rozhovor

10

Ste presný a dochvíľny? ● KTO JE IGOR ČOMBOR?
● No... Veľmi sa snažím, ale švajčiarske hodinky nemám. Povinnos-
tí je veľa, pracovný program nabitý a občas som v časovom sklze.
Prešli ste celý svet, máte dokonale zmapované Slovensko, našu Narodil sa 1. januára 1945 v Rimavskej Píle, dlhodobej súčasti
vlasť. Je také miesto, ktoré máte hlboko vo svojom srdci? Tisovca, kde vyrástol. Po úspešnej maturite na samé jednotky
● Chcel by som sa vrátiť do čias môjho detstva v Tisovci. V tomto šiel študovať Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Hradci
malom mestečku som vyrastal, prirástlo mi k srdcu aj preto, že Králové, kde získal titul MUDr. V rokoch 1968-1970 absolvoval
tam žili múdri a vzdelaní ľudia, ktorí v celoslovenskom kontexte postgraduálne štúdium vo Vojenskej nemocnici v Bratislave.
niečo znamenali. Neboli to žiadne krčmové reči a ja som im ako Ďalšie tri roky pracoval v hlavnom meste ako náčelník ko-
dieťa načúval. Za prvej republiky a cez vojnu vytvoril Tisovec dobrý munálnej hygieny 2. OHEO. Od roku 1972, s ročnou prácou
priestor na život a mal spoločenský kredit. Bola tam kolkáreň, v Košiciach, pôsobí v Ružomberku, kde sa cez viaceré oddele-
volejbalové ihrisko, bazén, ktorý postavili Sokoli už v roku 1924, nia v Ústrednej vojenskej nemocnici prepracoval až na pozíciu
futbalový štadión, jeden z najstarších spevokolov, hudobná škola, riaditeľa. V roku 1999 bol povýšený do prvej generálskej
hralo sa tam divadlo, do sokolovne som chodil cvičiť, v zime som hodnosti. Absolvoval pracovné pobyty v Číne, USA, Česku,
lyžoval, pretekal, súťažil... Na tú dobu neuveriteľne veľa možností Kazachstane i Anglicku. Pracoval aj na Ministerstve obrany
na spoločenské vyžitie. Dnes už s Tisovcom nemám takmer žiaden SR. Je podpredsedom Slovenského zväzu protifašistických
kontakt, nemám tam ani rodinné zázemie, možno zopár kamará- bojovníkov a čestným predsedom Zväzu slovenských fotogra-
tov. Minimálne raz za rok, na Dušičky, sa do tohto prostredia fov. Druhé volebné obdobie je primátorom Ružomberka.
pravidelne vraciam. To sú také posledné dotyky s mojím rodným covne, spoločensky, ako o tom píšem na iných stránkach týchto
krajom. novín. Tu som rozvinul aj moju ďalšiu vášeň, ktorou je turistika,
S Tisovcom vás spája aj ďalšia záľuba, ktorej ste sa práve tam športovanie a aktívny pohyb. Tu som našiel domov.
začali venovať. Fotografovanie. Vrchy Choč a Čebrať sú piliermi vašej turistickej mapy. Vo vibram-
● Nebolo priamo v Tisovci a nebolo to len fotografovanie, ale kách či poklusom ste ich naháňali roky. Kto naháňa vás, aby ste
aj turistika. Vďaka členstvu v jaskyniarskom oddiele som objavil napríklad na Čebrať vystúpili dovedna 5000-krát?
Muránsku planinu, zamiloval som si tento kraj, prírodu a okolité ● Nikto. Bola to moja voľba. Dopredu ma hnala krásna príroda,
kopce uprostred Slovenského rudohoria. A keďže som lokálpatriot, možnosť vyvetrať si hlavu, urobiť niečo pre svoje zdravie. Ale
chcel som to rudohorie akoby povýšiť, vytiahnuť do výšky, aby keď hovoríme o tom naháňaní doslova, tak dvakrát som naďabil
mohlo konkurovať tým kopčiskám v Nízkych a vo Vysokých Tatrách. na medvede a tie ma veru vystrašili a ponaháňali. Vonkoncom
Poukázať na to, že aj v tejto časti našej vlasti je čo objavovať a neboli také premnožené ako teraz. Prvý zážitok: skrížil som cestu
obdivovať, aj keď bola trochu v tieni, zatracovaná, zaznávaná. Tlačil medvedici s mláďatami, a keď stará zaručala, stuhla mi krv v žilách.
som tie kopce očami, aby mali o sto – dvesto metrov viac, zvlášť Bolo to asi pred dvadsiatimi rokmi na lúke pod Chočom, cestou z
Fabovu horu, ktorá mala vtedy 1441 m n. m. a bola druhým na- vrcholu. Na chodníku sa tesne pri mne objavili tri mláďatá a matka,
jvyšším vrchom Slovenského rudohoria. Spoznal som tu najkrajšie ktorá sa motala v kosodrevine, mi dala také výstražné znamenie,
prírodné zákutia a začal som ich fotiť. Vtedy bola komplikovanejšia že som vtedy asi najrýchlejšie zostúpil z Choča. Horšie to bolo, keď
technika ako dnes, iné materiály, fotilo sa na dosky so stojanom. som šiel na Čebrať. Tesne pod vrcholom sa mi na kraji cestičky
Špeciálne som mal vyhliadnuté jedno miesto na Muránskej planine pošmykla noha, zaboril som ňou do malinčia a nechtiac prišliapol
– vtedy ešte nepoznané kaňony, ktoré teraz navštevujú húfy medvieďa. Neublížil som mu, len prišlo k vzájomnému pachovému
turistov. kontaktu. Stará medvedica sa postavila na zadné, to bol hukot, ani
A vaša druhá srdcovka? neviem, ako som šprintoval dolu kopcom. Vtedy som asi urobil
● No predsa Ružomberok, mesto hlavne Veľkej Fatry. My traťový rekord, trvalo mi to osem minút! Na Čebrati som sa pravi-
Ružomberčania priamo vidíme aj na Chočské pohorie, ktoré je delne zdravil s jedným profesionálnym bežcom, a keď som sa ho
vyššie ako česká Sněžka – najvyšší vrch našich susedov. Práve v pýtal, za aký čas robí cestu dolu, osobný rekord mal 11 minút.
tomto prostredí som sa mohol naplno rozvíjať profesijne, pra-