Page 2 - noviny strany VLASŤ - ZA kraj

môj príbeh

2

● ACH, TIE ŠTUDENTSKÉ ČASY...

„Po maturite, ktorú som spravil na samé jednotky, som šiel
na medicínu do Česka, pretože ma bavili prírodovedné vedy.
Na Karlovu univerzitu v Prahe s pobočkou v Hradci Králové
ma prijali ako vojenského uchádzača. Bol som študent
medicíny a zároveň som mal aj unifomu, čím som si plnil
aj základné vojenské povinnosti. Podarilo sa mi získať titul
všeobecného lekára a zároveň som dokončil aj Vojenský
Futbalové mužstvo Vojenskej nemocnice Bratislava. lekársky výskumný a doškoľovací ústav J. E. Purkyně, kde som
nadobudol vedomosti aj z vojenského lekárstva. Miešali sa
● ČEBRAŤ AJ HIMALÁJE vo mne študentské časy s vojenským drilom. Užili sme si veľa
zábavy. Bývali sme aj pod stanmi, nasadzovali sme si plynové
masky, chodili sme na strelnicu. Samozrejme, zvyšovali sme si
„Som verný turistike. S tou som sa nikdy nerozviedol. Od mla- fyzickú pripravenosť.“
da som rád chodil po slovenských horách, keďže som vyrastal
v Tisovci, v srdci Slovenského rudohoria. Nadšenie z hôr ma
neprešlo, ešte ako študent medicíny som prešiel celú Oravskú
Maguru, čo nie je atraktívne pohorie. Mal som byť dokonca
v prvej horolezeckej výprave na Nanga Parbat. Napokon tam
šiel miesto mňa iný lekár. Neabsolvoval som ani výpravu na
Huascaran v Peru. Skončilo sa to tragicky, odtrhla sa polovica
hory a všetci z výpravy zahynuli. Vtedy som mal asi šťastie, že
som zostal doma. Po príchode do Ružomberka som vstúpil do
združenia Tatrín, kde som nadviazal na mladé roky a bol som
v Himalájach, na Grossglockneri, Gerlachz či Mont Blancu.
Aby som si trénoval kondíciu, tak som bol povestný aj výstup-
mi na Čebrať v Ružomberku, ktoré som v určitej etape života
robil každý deň. Vyšiel som tam asi 5-tisíc krát. Raz som tam
nechal košeľu a tí, čo chodili po mne, mi vždy hovorili, čo tam
z nej ešte je.“

● OSUD TO ZARIADIL TAKTO

„Po získaní titulu MUDr. som nastúpil ako postgraduálny
lekár do Bratislavy a sníval som o trvalej práci v nemocnici.
Moja anabáza do Ružomberka je trošku smutnejšia. Mohol
som zostať aj vo Vojenskej nemocnici v Bratislave, ale bolo
to ďalej z môjho rodného Tisovca. Mal som sestru, ktorá
ochorela a v mladom veku aj zomrela. Rodičia to veľmi ťažko
niesli. Strašná rana ma prinútila, že Ružomberok vyhral nad
Bratislavou a mohol som byť bližšie otcovi aj mame.“

● FOTOGRAFICKÁ VÁŠEŇ

„Prvé krajinárske fotografie, ktoré mi vyšli v časopise
Krásy Slovenska, som robil práve na rodnej Muránskej
planine. Som na to dodnes hrdý, pretože som ako prvý
zmapoval určité kaňony v tejto
oblasti. K tomu som sa po rokoch
opäť vrátil v Ružomberku, keď som
fotil Vysoké i Nízke Tatry alebo Veľkú
Fatru. S kamarátmi sme vydali aj
fotografické publikácie Čarovný svet
Tatier, Čarovné Slovensko, dokonca
aj Čarovný svet Himalájí, keďže som
bol na treku okolo Mount Everestu.“