Page 3 - noviny strany VLASŤ - ZA kraj

môj príbeh

3

● OD FUTBALU K PLÁVANIU

„Už ako študent som naháňal študentov, aby zúrivo nehľadeli
len do kníh, ale išli hrať aj futbal. Od roku 1963 sme mini-
futbal robili náruživo ako rekreačný šport. To mi zostalo, keď
som v Ružomberku organizoval zápasy na ihrisku za priemy-
slovkou, na ktoré ľudia dodnes spomínajú. V malom futbale
som bol vynikajúci hráč. Aktívne som hrával aj za Duklu
Hradec Králové, ako lekár v Bratislave za Lokomotívu i iné
bratislavské mužstvá na úrovni krajského preboru. V tíme
som bol nielen ako hráč, ale aj lekár. Dnes je mojou obľúbe-
nou činnosťou plávanie. Chcem si udržiavať pevné zdravie.
A keďže som sa pričinil o vybudovanie termálneho kúpaliska ● ZÁCHRANA ŽIVOTA JE NAJVIAC
v Bešeňovej, tak mi to prirástlo k srdcu. Keď nie som odcesto-
vaný mimo Liptova, tak odplávam denne 2 až 3 kilometre.“ „Prešiel som viacerými odvetviami medicíny. Prvýkrát som
bol primárom na infekčnom oddelení. Krátko som bol v Koši-
ciach, kde som zakladal neurologické oddelenie. Po návrate
som bol primár na oddelení pracovného lekárstva a chorôb
z povolania a následne som si na dlhší čas sadol na jedno
miesto, keď som riadil neurológiu vo Vojenskej nemocnici
v Ružomberku. Je to tvrdá, vyčerpávajúca medicína, ktorá dá
zabrať, ale s veľkým zadosťučinením, keď sa niekoho podarilo
vyliečiť či dokonca zachrániť život. Keď sa podarilo jednej
matke troch detí včas diagnostikovať nezhubný nádor, včas
ho vybrať a ona sa mohla vrátiť zdravá k svojej rodine a vidieť
rozžiarené očí detí, že maminka je s nimi, to sa nedajú vyčísliť
žiadnymi peniazmi. Pestrej roboty lekára som si užil dostatok
a cez ruky mi prešlo niekoľko tisíc pacientov.“ Na snímke
s kolektívom lekárov v Ústrednej vojenskej nemocnici v
Ružomberku.

● 23 ROKOV RIADITEĽ NEMOCNICE

„Ako primár neurológie som musel dokázať viesť kolek-
tív, vedieť si získať rešpekt, byť v tíme lekárov uznávaný
a motivovať spolupracovníkov. Naše oddelenie bolo totiž
najvyhľadávanejšie na Slovensku. Konkurz na riaditeľa ÚVN
som síce bral na ľahkú váhu, ale vyhral som ho a tento post
zastával dlhých 23 rokov. Do prvej generálskej hodnosti som
bol povýšený v roku 1999. Tým, že sa mi podarilo dostať Ús-
trednú vojenskú nemocnicu v Ružomberku na vysokú úroveň,
a tiež som zastával významné funkcie na ministerstve obrany,
tak som ako prvý Slovák dostal takúto významnú hodnosť.
Dokázali sme postaviť prvú poľnú mobilnú nemocnicu pre
zvlášť nebezpečné nákazy.“

● MEDZI ĽUĎMI

„Moja láska k Ružomberku sa nedá opísať slovami. Mal
som mnoho exkluzívnych ponúk, ktoré som však odmietol
a zostal som doma. Aj preto som sa v roku 2014 rozhodol
pomôcť mestu z pozície primátora. Mojou túžbou bolo urobiť
z Ružomberka moderné mesto. Pracujem z plných síl, aby
si Ružomberok opäť našiel svoju úspešnú cestu novodobou
históriou. Snažím sa načúvať ľuďom, chodiť medzi nich,
počúvať ich myšlienky, názory, aby sme spoločne posunuli
mesto vpred.“