Page 9 - C:\Users\Peter Šimko\Documents\Flip PDF Professional\MUZA 1-2019u\

Foto S. Winkler, zbierkový fond Považského múzea v Žiline Foto S. Winkler, zbierkový fond Považského múzea v Žiline

Deti na prechádzke, Budatín, 1943 Dievčatá pri hre, Strečno, 1943

alebo starší súrodenci mladším.
Ľudové hry sa rozdeľujú aj podľa veku ich nositeľov,
a to na hry malých detí, dorastajúcej a staršej mládeže.
Najmenší sa pri zábave inšpirovali prácou dospelých.
Nevyužívali kúpené hračky, tie sa vo vidieckom
prostredí vyskytovali len minimálne. Väčšinou sa bavili
s doma zhotovenými handrovými bábikami, vozíkmi
s kolieskami aj bičíkmi. Hračky často nahrádzali aj
kamienkami či kúskami dreva, ktoré skladali, prenášali
a ukladali. Väčší chlapci si niektoré predmety vedeli
vyrobiť aj sami. Najčastejšie to boli opraty, keďže
obľubovali hru na kone a pohoniča s bičom. Z dievčat sa
stávali mamy s deťmi, pričom napodobňovali rôzne
zvyky pri svadbe a krste a školopovinná mládež sa
venovala hre na školu – na učiteľa, žiakov a na
vyučovanie.
Hranie sa napĺňalo aj potrebu pohybu a najmä
v ľudovom prostredí sa v minulosti spájalo s lúkami,
záhradami, či dvormi. V zime a keď to počasie
nedovolilo, deti ostávali v dome. Menšie sa uchýlili na
pec, no obľúbené miesto pre rozlet fantázie bolo aj Foto S. Winkler, zbierkový fond Považského múzea v Žiline
pod stolom.
Rôzne zábavky vymýšľali najmä pri pasení dobytka
alebo husí. Ich súčasťou boli mnohokrát predmety,
ktoré poskytovala príroda. Vďaka veľkej kreativite
a vynaliezavosti si však veľa potrebných rekvizít
vyrábali aj sami, aby hry ozvláštnili a urobili ich
zaujímavejšími a veselšími. Takýmto nenásilným Husopaska, okolie Žiliny, 1943

9