Page 14 - C:\Users\Peter Šimko\Documents\Flip PDF Professional\MUZA 1-2019u\

Zbierkový fond Považského múzea v Žiline, foto Zuzana Stanekvoá

Varín – Teplička nad Váhom. Karolínsky meč typu K, rukoväť
(foto Z. Staneková)

na území mimo svojej domoviny pochybná, treba vziať
na zreteľ, že v období markomanských vojen (166 – 180
n. l.), ktoré sa dotkli aj Považia, zaznamenávame presah
przeworskej kultúry nielen hlboko na územie
púchovskej kultúry rozšírenej na severozápadnom
Slovensku, ale ešte aj južnejšie, do oblasti severného
Podunajska.

V roku 1979 bol medzi Varínom a Tepličkou nad
Váhom počas výstavby železničnej zriaďovacej stanice
nájdený ďalší dvojsečný meč, tentoraz včasno-
stredoveký. Objavený bol na zhromaždenej halde
zeminy a všimol si ho pri práci bagrista. Ide o meč zo
skupiny karolínskych mečov typu K. Toto zatriedenie
vyplýva z typológie vikingských mečov, ktorú v roku
1919 vypracoval J. Petersen. V rámci Európy je to jeden
z najvýchodnejších nálezov mečov tohto typu a na
Slovensku zatiaľ jediný svojho druhu. Podobné meče sú
známe napríklad z Balinderry (Severné Írsko),
Kilmainhamu (Írsko), Gravraku a Gjersviku (Nórsko),
Liepe (Nemecko) a mnohých ďalších lokalít.
Meč sa našiel prelomený na tri časti, je možné, že
podobne, ako v prípade prvého, przeworského meča
z Varína, aj tu ide o nález z bojovníckeho hrobu,
zámerne poškodený počas pohrebného obradu.
Hlavica včasnostredovekého meča je rozdelená do
siedmich lalokov, tzv. lobov, ktoré sú približne rovnako
široké s výnimkou mohutnejšieho, stredového.
Mimoriadny je aj pokiaľ ide o spôsob jeho výroby. Ako
ukázala metalografická analýza, meč je síce dvojsečný,
avšak pri jeho výrobe sa kládol dôraz na jednu stranu
ostria, ktorá je kvalitnejšia, popúšťaná oceľová, zatiaľ
čo v druhej strane ostria dominuje ferritické železo.
Tento spôsob výroby sa u včasnostredovekých mečov,
s výnimkou jediného exemplára z hrobu 12
Kresba Michael Daskalakis
z bajuvarského pohrebiska vo Fürstenfeldbrucku,

Karolínsky meč typu K, rukoväť, Varín – Teplička nad Váhom
14