Page 18 - C:\Users\Peter Šimko\Documents\Flip PDF Professional\MUZA 1-2019u\

a Žabokriek v Turci je v úseku od hostinca pri Vrútkach
až po obec Strečno na väčšine úsekov tak úzka, že po
nej môže prejsť len jeden voz. Má veľa skalnatých
výbežkov na povrchu, ako aj jeden dlhý závoz, ktorý sa
nedá vyrovnať. Podložie tejto cesty vytŕča spod
povrchu, ktorý je bez štrku, len málo vysypaný
pieskom. Cesta má kamenné podložie a bahnitý
povrch.“ Asi v strede trasy medzi Strečnom a Vrútkami
sa nachádzal Predskalský hostinec, typický hostinec
pre pocestných.
Cesta cez Domašínsky meander nemusela byť
vzhľadom na vyššie popísané geologické pomery vždy
použiteľná. Dôkaz o tom máme napríklad zo začiatku Hrad Strečno okolo roku 1820. Po ceste niet ani stopy.
19. storočia. Súvislosť to malo s povodňou na Váhu Ilustrácia z 2. vydania Malebnej cesty dolu Váhom (1844),
ktorá vznikla na základe maľby J. Fischera
v roku 1813, ktorá spôsobila veľké škody. O nástrahách
na nej nás presviedča významný slovenský právnik,
štátny úradník, historik a archeológ 19. storočia Alojz
Medňanský, rodák z Priekopy pri Martine v jeho diele
Malebná cesta dolu Váhom. O ceste medzi Vrútkami a
Žilinou Medňanský píše: „S poľutovaním sme sledovali
dva vozy, ktoré mali, ako aj my, namierené do
Trenčianskej stolice a v spomínanej dedine (Vrútky) si
naozaj museli vziať prípraž, bez ktorej ani za
najlepšieho počasia nie je možné prekonať štyri hodiny Zbierkový fond Považského múzea v Žiline
trvajúcu cestu hore vrchom (ide o vrch Rakytie, pozn.).
Tento výbežok dlhého reťazovitého pohoria, ktorého
rozvetvenia možno ťažko sledovať, (…) zvažuje sa tak
blízko k rieke, že tam niet miesta ani len pre chodník,
nieto ešte pre hradskú, a preto sa musia ľudia
Predskalský hostinec v roku 1871

Foto Schield a Geissler. Zbierkový fond Považského múzea v Žiline

Cesta k hradu Strečno v smere od Vrútok v roku 1871, keď stavali košicko-bohumínsku železnicu v úprave pravdepodobne
od 40./50. rokov 19. storočia.Lemovalo ju drevené zábradlie.
18