Page 22 - C:\Users\Peter Šimko\Documents\Flip PDF Professional\MUZA 1-2019u\

Prehľad intenzity dopravy na úseku Žilina – Strečno jadrom pohoria. Mohutný žulový masív je v týchto
v minulosti a dnes: miestach síce kompaktnejší ako dolomitické trosky
- rok 1968: v priemere 6047 automobilov za deň chočského príkrovu, no strmé svahy s obnaženým
- rok 1973: v priemere 9476 automobilov za deň geologickým podložím neustále podliehajú eróznym
- rok 2000: v priemere 16 726 automobilov za deň procesom a predstavujú isté riziko. Preto je cesta po
- rok 2007: v priemere 22 721 automobilov za deň celej dĺžke v Strečnianskom prielome ohrozená
- rok 2015: v priemere 26 831 automobilov za deň. opadávaním a skalným rútením. Toto sa najviac
prejavuje počas zimných mesiacov, kedy voda
v puklinách hornín zamŕza a tieto ďalej rozrušuje.
V takto intenzívnej premávke dochádzalo k častým
dopravným nehodám najmä nesprávnym predchá- Potenciálne je aj riziko rôznych svahových procesov,
dzaním, nedodržiavaním bezpečnej vzdialenosti, najmä zosuvov a kamenných lavín. V zime sa strmými
rezaním zákrut do protismeru, prekračovaním žľabmi pravidelne zosúvajú snehové masy, ktoré
rýchlosti, neprispôsobením jazdy stavu a povahe ohrozujú i samotnú premávku.
vozovky a poveternostným podmienkam, ale aj Komplexným riešením problémovej situácie je
agresívnym správaním a nedostatočnou pozornosťou. výstavba diaľnice. Uznesením vlády Česko-Slovenskej
Došlo aj k nehodám spôsobeným zrážkou so zverou socialistickej republiky č. 286 o koncepcii dlhodobého
alebo padajúcimi kameňmi. rozvoja cestnej siete a miestnych komunikáciách
z 10. 4. 1963 bola vymedzená nová základná diaľničná
Hradné bralo v Strečne budujú najmä dolomity
chočského príkrovu, ktoré sú postihnuté systémom sieť štátu, vrátane nosnej D1 Praha – Brno – Trenčín –
trhlín a puklín. Na takýchto plochách nespojitosti Žilina – Košice – hranice ZSSR, ktorá mala byť hotová do
dochádza k posunom, následkom ktorých je postupný roku 1999. V tomto roku však boli v prevádzke len úseky
rozpad celého masívu hradného brala. Tento Ivachnová – Hybe a Prešov – Košice. Trasa D1 sa tiež
nepriaznivý stav bol sanovaný zložitým systémom v roku 1999 upravila (vzhľadom na zánik Českoslo-
kotiev, oceľových sietí a nosných múrov, ktoré masív venska) na Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice, na
zväzujú a zamedzujú ďalším pohybom. Chod premávky západe bola postavená po Ladce. V okolí Žiliny sa
okrem potenciálneho zrútenia obrovských blokov diaľnica D1 plánovala južne od mesta cez Hričovské
ohrozuje aj opadávanie zvetraného materiálu priamo Podhradie, Lietavskú Lúčku a takmer 8 km dlhý tunel
zo stien brala. Takto rozrušené sú však aj ostatné Višňové na Dubnú skalu. Tunel mal prekonať masív
geologické súvrstvia budujúce pohorie. Za Strečnom Malej Fatry a mal byť najdlhší na Slovensku.
údolie prechádza vrstvami kremencov sedimen- Ešte za vlády Vladimíra Mečiara (1994 – 1998) v máji
tárneho obalu, ale najmä samotným kryštalickým 1998 sa s ohľadom na prípravu ďalších úsekov začalo

Moja foto z obchvatu Strečna
Zbierkový fond Považského múzea v Žiline

Obchvat obce Strečno po dokončení (60. roky 20. storočia)
22