Page 25 - C:\Users\Peter Šimko\Documents\Flip PDF Professional\MUZA 1-2019u\

Ľudové výtvarné umenie na Slovensku sa vyznačuje Vajce znesené čiernou sliepkou bolo podľa poverových
veľkou rozmanitosťou. Dôležité miesto v ňom predstáv potravou pre černokňažníka. Takéto poňatie
vajíčka našlo svoje stvárnenie aj v mnohých
zastávajú zdobené vajíčka – kraslice, ktoré patria
k najstarším a esteticky najpôsobivejším umeleckým rozprávkach v súčasnosti.
prejavom. Ich pôvodné určenie a význam sa V prostredí slovenského vidieka malo vajíčko
kolobehom dejín menili, až prevládla ich estetická dôležitú funkciu predovšetkým vo veľkonočnom
funkcia. V minulých storočiach boli vajíčka, či už období. V tradičnej ľudovej kultúre sa so sviatkami
zdobené, alebo nezdobené, najmä prostriedkom Veľkej noci spájali zvyky späté s príchodom jari,
magickým, plodonosným, ochranným i obetným,
z ktorých mnohé prevzalo aj kresťanstvo. Viedli
a preto sa stali neoddeliteľnou súčasťou ľudového k jedinému cieľu – zaisteniu prosperity a ochrany ľudí v
zvykoslovia. Dodnes patria najmä k príležitostnej ďalšom období. Táto snaha zahŕňala úkony na
výzdobe interiéru v čase veľkonočných sviatkov a sú zabezpečenie zdravia ľudí i domácich zvierat, dobrej
cenným dôkazom tvorivého nadania nášho ľudu.
úrody, získanie náklonnosti zomretých predkov a na
O dôležitosti vajíčka už v staroveku vypovedajú očistu obce od zlých síl. Prostriedkom, pomocou
početné archeologické nálezy v hroboch mnohých ktorých mali vytýčené ciele dosiahnuť, ľudia pripisovali
kultúr, medzi nimi i v slovanských. Ako významný mimoriadnu moc. Okrem ohňa, vody a zelene,
symbol slnka, svetla, zdravia, plodnosti a obnovu- prastarých symbolov jari, to boli aj vajíčka
júceho sa života v prírode malo magický účinok, ktorý predstavujúce nový život. Viazali sa k nim početné
chcel staroveký človek posilniť, a preto ho zdobil. zvyky, ktoré súviseli nielen s jednotlivými dňami
Ornamentálna výzdoba vyjadrovala vzťah človeka veľkonočného cyklu, ale aj s poľnohospodárskymi
k samotnému životu či prírode a obsahovala množstvo prácami.
mytologických prvkov. Takéto zdobené vajíčka, či už Už pri symbolickom vynesení zimy z chotára
slepačie, husacie, pštrosie, alebo hlinené sú známe
v podobe ženskej figuríny Moreny dievčatá v niek-
z pohrebísk v Prednej Ázii ešte z pol. 3. tisícročia pred
torých regiónoch dostali ako odmenu vajíčka, ktorými
n. l. Na území Slovenska ich dokladajú náleziská
obdarovali mládencov na Veľkonočný pondelok.
v slovanských hroboch zo 7. storočia. Ich prítomnosť pri O týždeň neskôr, na Kvetnú nedeľu, prinášali do dediny
mŕtvom zároveň vypovedá o úzkom vzťahu vajíčok
jar, ktorú predstavoval zelený stromček (letečko, máj),
k záhrobnému životu a objasňuje predstavy človeka
ozdobený farebnými stuhami a kraslicami.
o posmrtnom živote. Väčšina národov verila, že
nebožtík na druhom svete žije rovnakým spôsobom S jarou zavítali do dediny aj pracovné povinnosti.
ako na zemi. Preto sa vajíčka ukladali do hrobov Podľa poverových predstáv celoročný výsledok
nielen ako symbol znovuzrodenia, ale popri osobných hospodárenia závisel od úspešného začiatku
potrebách a potravinách aj ako strava pre mŕtveho na poľnohospodárskych prác a ich prosperitu malo okrem
druhom svete. Patrili tiež k najbežnejším obetám pre iného zaistiť aj vajíčko. Celé vajíčka alebo škrupiny sa
božstvá u Slovanov. dávali do prvej brázdy, do jarného osiva a do zemiakov
pripravených na sadenie. Tiež ich kotúľali po zasiatych
Vajíčko úzko súviselo i s kresťanstvom, ktoré oziminách a pridávali do konope a ľanu pripravených
prevzalo predovšetkým jeho symboliku znovu- na siatie, aby v nich nenarástla burina. Takmer na celom
zrodenia a v 12. storočí cirkev nariadila jeho svätenie. Slovensku sa vajíčka alebo škrupiny dávali do priesad,
Vajíčko, z ktorého vzniká nový život malo symbolizovať aby ich nezničili húsenice.
Kristovo zmŕtvychvstanie. V období feudalizmu sa
odvádzalo ako povinná dávka vrchnosti, respektíve Zelený štvrtok bol v mnohých regiónoch tradičným
kláštoru. Silná ľudová viera, že podarované vajíčko dňom, keď sa prvýkrát vyháňal dobytok na pašu
môže mať čarodejnú moc, viedla ľudí v stredoveku k ich a bolo potrebné chrániť ho pred zlými silami. Deň pred
otváraniu pred príbytkami a k následnému rozdrveniu týmto úkonom dávali niekde gazdovia pod prah stajne
škrupín. šípové prúty, zámok, nôž, reťaz a vajce, aby sa k nemu
nedostali nadprirodzené bytosti s cieľom uškodiť mu.
Úlohu daru začali zdobené vajíčka plniť od 17. Zvykom tiež bolo pohládzať ho vajíčkom po chrbte,
storočia. Krstní rodičia ich dávali deťom alebo sa nimi aby bol zdravý, plodný a okrúhly ako vajíčko. Inde
blízki navzájom obdarúvali, vyjadrujúc lásku a určitú pastieri zakopávali vajce do zeme. Cez toto miesto mal
náklonnosť. V aristokratických rodinách sa vyskytovali prejsť dobytok, aby bol zdravý a silný. Pastieri v prvý
vajíčka z drahých kovov a kameňov. Avšak vajíčko
deň zvykli zjesť varené vajíčka a škrupiny z nich zakopali
v minulosti nebolo chápané iba v pozitívnom zmysle. na jedno miesto, aby sa dobytok držal pokope. Vajíčko
Svedčí o tom predstava o kohúťom vajci, rozšírená znesené na Zelený štvrtok a posvätené v kostole na
v Európe už od stredoveku. Ľudia verili, že sa z neho Veľkonočnú nedeľu sa používalo ako ochrana domu
liahnu nebezpečné nadprirodzené bytosti. Za kohútie pred bleskom. Prehodilo sa cez strechu a zakopalo na
vajce sa považovalo mimoriadne malé alebo bez tom mieste, kde spadlo. Takto malo chrániť príbytok aj
škrupiny znesené slepačie vajce, ktoré spravidla zničili.
pred akýmkoľvek iným nešťastím.
25