Page 28 - C:\Users\Peter Šimko\Documents\Flip PDF Professional\MUZA 1-2019u\

Foto Anna Kucharčíková

Zdobenie kraslíc technikou šitej čipky

Drotárske kraslice obaly, v ktorých počas veľkonočných sviatkov dostávali
sladkosti vojaci bojujúci v cárskej armáde
Drotárske kraslice predstavujú špecifický, no tak
trochu tajomný druh drotárskych výrobkov. Okolnosti v I. svetovej vojne. Ich presnú podobu však nepoznáme.
ich vzniku, ani pôvodné určenie či rozšírenie nie sú Jediný autentický dôkaz existencie skutočných drôtom
zatiaľ uspokojivo osvetlené. Ich existenciu v minulosti opletaných vajíčok poskytujú dve čiernobiele
nemáme podloženú priamym pramenným mate- fotografie uložené vo fotoarchíve Považského múzea.
riálom, nezachovali sa v žiadnej muzeálnej alebo Potvrdzujú, že minimálne jedna takáto kraslica bola
vystavená v roku 1940 na veľkej drotárskej výstave vo
súkromnej zbierke. Jestvujú len nepriame dôkazy
v podobe stručných zmienok v literatúre a v útržkoch významnom centre remesla v Dlhom Poli neďaleko
spomienok ľudí, ktorí si pamätali časy starých drotárov. Žiliny. Jeden z jej organizátorov a zakladateľov
Niektoré z týchto zdrojov uvádzajú, že v posledných drotárskej zbierky Považského múzea Karol Guleja
dvoch desaťročiach 19. storočia patrili k sezónnym spomínal, že šesť odrôtovaných vajec získalo aj novo
produktom dielní slovenských drotárov v Maďarsku, založené žilinské mestské múzeum. Pri sťahovaní
Rakúsku i Nemecku a predávali sa na veľkonočných inštitúcie do priestorov Budatínskeho hradu v rokoch
trhoch, napríklad vo Viedni. V Bratislave sa mali 1949 − 1956 sa však stratili alebo zničili.
ponúkať ešte v 40. rokoch 20. storočia. Tieto informácie Pôvodné druhy drôtených výpletov, ktorými drotári
sa však nepodarilo verifikovať. Z prelomu 19. a 20. v minulosti mohli zdobiť vajíčka, nie sú teda známe.
storočia sa zachovali len zvláštne mosadzné predmety Predpokladáme, že ich odvodzovali z tradičných
vajcovitého tvaru zložené z dvoch polovíc, spojených spôsobov údržby keramického riadu. Nádoby
malým pántikom a zafixovaných uzáverom tak, aby sa z hrubšieho materiálu, akým bola napríklad hrnčiarska
hlina, opletali mäkkým oceľovým drôtom do sietí s viac
dali roztvoriť. Sú zhotovené košikárskou technikou
z drôtu a úzkych plechových pásikov a je možné, že išlo či menej pravidelnými trojuholníkovými, obdĺž-
o dózy na cukríky. Podobné mohol vyrábať aj najväčší nikovými, alebo štvorcovými okami. Na drahé
drotársky podnik na svete, fabrika Štefana Hunčíka a predmety zo skla, porcelánu alebo sepiolitu (nerast
Imricha Krutošíka v Moskve. Produkovala plechové zvaný aj morská pena) používali medený a mosadzný,

28