Page 29 - C:\Users\Peter Šimko\Documents\Flip PDF Professional\MUZA 1-2019u\

Zbierkový fond Považského múzea v Žiline

Jediný autentický dôkaz o existencii vajíčok opletaných do drôtených sietí. Fotografia z drotárskej výstavy v Dlhom Poli v roku 1940

vo výnimočných prípadoch aj strieborný drôt. Aby boli príčiny, prečo sa drotárske kraslice nikdy nestali
dosiahli čo najlepší efekt, z textilných odvetví prevzali všeobecne rozšíreným javom. Pravdepodobnejšie je, že
techniku šitej čipky, ktorá umožňovala vytvárať pôvodne slúžili ako tzv. majstrovské kusy, ktorými
úhľadnú jemnú sieť z pravidelných slučiek. Podľa jednotliví remeselníci dokazovali svoju zručnosť. Až
veľkosti artefaktov alebo charakteru poškodenia neskôr sa v menšej miere mohli využívať ako obradové
dokázali majstri ich veľkosť redukovať. Tí najzručnejší, veľkonočné predmety. Túto teóriu potvrdzuje aj ľudová
pravidelným radením, zoskupovaním a vzájomným povesť rozšírená na Morave v oblasti Valašska. Hovorí
o nemeckom boháčovi, ktorí takto skúšal slovenských
reťazením očiek, vytvárali veľmi husté výplety
s ornamentálnymi vzormi. Snažili sa pri tom, aby vandrovníkov, kým im zveril opravu riadu.
predmet esteticky dopĺňali a splynuli s ním do Drôtovanie vajíčok sa začalo postupne vytrácať zo
harmonického celku. Najmä fajky svojou veľkosťou
spoločenského vedomia spolu s úpadkom drotárstva.
a oblými formami mali blízko k tvaru vajíčka, preto sa Ten nastal po roku 1918 v súvislosti so zmenou
mohli stať priamou inšpiráciou k využitiu drôtu na politického usporiadania Európy, ale aj s rozvojom
zdobenie kraslíc.
priemyselnej výroby a nástupom nových materiálov,
Kombinácia takých odlišných materiálov akými boli najmä plastických hmôt. Keď po druhej svetovej vojne
krehká škrupina a pevný drôt vyžadovala od remeslo vo svojej pôvodnej forme definitívne zaniklo,
remeselníkov mimoriadnu trpezlivosť, skúsenosť
zdalo sa, že táto unikátna ľudová zručnosť je navždy
a vycibrený cit pre materiál. Ornamentálne opletanie zabudnutá a stratená. Stručná zmienka o jej existencii
sa stávalo príliš prácnym, zdĺhavým a drahým, a teda sa objavila až v 70. rokoch 20. storočia v knihe Jaroslava
pre masovú produkciu a predaj aj málo rentabilným. Orla O kraslicích, spolu s fotografiou deviatich vajíčok
Odrôtované vajíčka mohli byť aj vo svojej dobe opletených do drôtených sietí technikou šitej čipky
vnímané skôr ako zaujímavé kuriozity určené najmä pre v dvoch základných vzoroch – plošnom a stĺpcovom.
mestského spotrebiteľa. Na vidieku totiž silná Zhotovil ich pravdepodobne podľa starých vzorov,
krasličiarska tradícia vychádzala z miestnych ľudových drotár Bialončík v rámci záchranného etnografického
zvyklostí a bola doménou dievčat, kým drotárstvo výskumu v roku 1963 v Stráňanoch, v jednej z desiatich
predstavovalo výlučne mužské zamestnanie. To, zdá sa, drotárskych obcí na Spiši. Dnes sú uložené v Múzeu

29