Page 20 - C:\Users\Peter Šimko\Documents\Flip PDF Professional\MUZA 1-2019u\

i kone štverať hore vrchom. Len za veľmi tuhých
zím uľahčí pocestným cestu silne zamrznutý Váh,
lebo sa vtedy po ňom môže pohodlne obísť celý
vrch za dve hodiny bez najmenšieho
nebezpečenstva alebo ťažkosti.“ Povozníci
v smere od Vrútok používali horský priechod
poza Rakytie, prešli južne a západne popri
múroch strečnianskeho hradu a pokračovali do
obce Strečno. Takto vedúca trasa poštovej cesty
je zakreslená aj na mape z roku 1827. Cesta popri Zbierkový fond Považského múzea v Žiline
Váhu v jej predchádzajúcich a súčasných
kontúrach na tejto mape nie je ani naznačená.
Ako ďalej uvádza Medňanský, „bezprostredne
na úpätí zrúcanín (hradu Strečno, pozn.) zvažuje
sa z Turca vedúca hradská do údolia, ktorým Križovanie cesty a železnice pri vrútockej strane starého
vedie do Prešporka stále po rovine… No povodeň strečnianskeho tunela
roku 1813, ku ktorej sa musíme opätovne vracať
ako k najpozoruhodnejšej epoche Považia, strhla
aj túto cestu, vydláždenú tisícročnými
skaliskami, a tak prinútila miestnu správu znova
budovať tento úsek cesty s veľkým úsilím
i nákladom.“ Cesta cez Domašín, ktorá bola už
v 2. desaťročí 19. storočia postupne opravovaná,
sa tak vrátila na pôvodnú trasu. Takto ju máme
zachytenú na viacerých grafických prameňoch
zo 60. a 70. rokov 19. storočia. V roku 1851 sa na
poštovej linke Žabokreky nad Turcom – Žilina –
Jablunkov začal používať voz (dovtedy chodil
poštár na koni), ktorý umožnil i prepravu osôb
(jednoduchá forma dostavníka, resp. prvej
verejnej dopravy). Mohlo to súvisieť s ukončením Zbierkový fond Považského múzea v Žiline
opráv komunikácie a jej uvedením do dobrého
technického stavu. Od roku 1871 cesta viedla na
žilinskej strane ponad tunel novopostavenej,
vtedy jednokoľajnej, Košicko-bohumínskej
železnice, na vrútockej strane Domašína za
tunelom prechádzala cez železnicu priecestím
a po prekonaní ostrej zákruty prichádzala
k obnovenému Predskalskému hostincu,
ktorého kamenné základy sú v teréne viditeľné
dodnes.

Po roku 1900 sa na ceste začali objavovať prvé
automobily. Počas Československej republiky –
po roku 1918 – jej význam vzrástol, lebo sa stala
hlavnou spojnicou Česka a východného
Slovenska. V septembri 1937 začala jej prestavba.
Stavba súvisela s prebudovaním železničnej trate
medzi Žilinou a Vrútkami. Trať bola
zdvojkoľajnená, pričom sa vybudoval druhý
tunel (nazývaný Strečno II), paralelne vedúci
popri staršom tuneli (Strečno III). Postavený bol Zbierkový fond Považského múzea v Žiline
aj dvojkoľajný tunel bližšie k Vrútkam (Strečno I),
ktorý dovtedy neexistoval, ale vyrazili ho kvôli
vyrovnaniu oblúkov a zvýšeniu rýchlosti vlakov.
Odo dňa 16. 9. 1937 bola premávka na ceste úplne
Prestavba cesty v roku 1938. Hore asfaltovanie a valcovanie,
uzatvorená. Obchádzková trasa bola určená cez
dole pohľad na hotový úsek. Pohľady od Vrútok k Domašínu.

20