Page 44 - Extra
P. 44

44                                                                                                Djarason 16 Mart 2016

   Kontinuashon di pag 9            apelá te na Korte di Kasashon  instansha a haña probá ku
      OM EHEKUTANDO                 i Korte di Kasashon a manda    Gerardo e gana sumanan
                                    e kaso bèk pa tratamentu       kuantioso ku labamentu
   su estudio, miéntras ku e        den Korte Superior aki na      di plaka i eksportashon di
7.000 Euro ta pa e mes lora         Kòrsou. I desishon ariba       droga. Despues ku e kaso a
kuné. Pero korte apelashon no       menshoná t’esun ku Korte       bai Kasashon i bin bèk, korte
a kere su historia, i a indiká ku   apelashon a yega na dje den    apelashon a mantené e pago
e plaka ta bini for di sirkuito di  yüli 2014. Gerardo lo tabata   di 600.000 florin ku korte di
droga. Dia 10 yüli 2014 tabatin     e outor responsabel pa vários  promé instansha a imponé.
e kaso di ekspropiá, kaminda        kilo di koka keda eksportá pa
korte apelashon ta ordená           Ulanda, ora ku e tabata regla     Ayera ministerio públiko
Cicilia pago di 600.000 florin      forma kon ta pone e lote di    a ehekutá desishon di korte
ku el a gana di trafikashon         koka den barika di e avion.    apelashon. Bosero di OM, sr.
di droga. E suma anterior           E demanda aki ta basá riba     Norman Serphos a bisa EXTRA
ku fiskal a pidi pa ekspropiá       pruebanan ku korte di promé    ku lo tin mas kaso similar
tabata 1.9 mion florin i wes                                       asina den tapara.
ta yega na 600 mil florin. E
desishon di korte apelashon
di yüli 2014 riba ekspropiá ta
bai bek na e veredikto fechá 20
desèmber 2012 ku OM a basa
su demanda ariba, ta keda

  Kontinuashon di pag 41
      AWA LIMPI I MIHO

   awa den nan kas, asina
a bin dilanti. Segun nan
análisis, e mihó manera pa
atendé e vírus di Zika i por
sierto dengue i chikungunya
ta, pa drecha servisionan
básiko ku awor aki ta fayando.

   Anke ku e hemisferio a
logra e meta pa loke ta trata
akseso na awa ku a fiha den
UN Millennium Development
Goal (MDG) pa 2010, e
progreso no ta alkansando tur
hende. Por ehèmpel pa loke ta
trata sanidat, ainda no a logra
e metanan ku a establesé. Por
ehèmpel ainda tin mas ku 3
mion ta deshasí nan sushi
humano den áreanan habrí.
E ekspertonan a atvertí ku
gobièrnunan den área mester
mehorá kondishonnan di awa
i sanidat, prinsipalmente pa
esnan mas vulnerabel pa asina
por skapa di e krísis aktual.
Ta bin aserka ku hopi hende,
komo ku nan no tin akseso
tur ora na awa, ta almasená
awa den un forma ku no ta
responsabel i asina nan ta
atraé mas sangura. Banda
di esei tin e situashon ku
awa ta sali bai den kanalnan
(roinan) habrí ku no ta limpiá
di manera ku awa ta keda
para. Einan ta kondishonnan
ekselente pa sanguranan
brui, asina nan a bisa. Hopi
di e opservashonnan ku a bin
dilanti den e informe ta konta
por sierto pa Kòrsou tambe.
Awa ku ta keda pará ta un di
e problemanan mas serio di
Kòrsou, manera outoridatnan
a indiká na diferente okashon.
   39   40   41   42   43   44   45   46   47   48   49