Page 147 - Monografia_HM

Osobnosti 147
----------------------------------------------- Gustáv Szeberényi
(1843-1853, evanjelický farár, superinten-
dent, spisovateľ)
Gustáv Szeberényi
V Kostolných Moravciach pôsobil ako evan- *1816 - +1890
jelický farár v rokoch 1843-1853. V tomto • evanjelický farár
revolučnom období v polovici 19. storočia • superintendent
významne ovplyvňoval náboženské a národné • spisovateľ
povedomie v obci. Tu sa oženil s Maximilianou
rod. Dlhániovou, s ktorou mal šesť detí.
Bol činný ako cirkevný spisovateľ. Vydal
príručku pre konfirmandov, ktorú pripravil už Narodil sa v roku 1816 v Kochanovciach. Po vyštudovaní
strednej školy v Banskej Štavnici študoval filozofiu a teológiu
jeho otec Ján Szeberényi. Najhlavnejším jeho v Bratislave, ktorú ukončil v Jene. V roku 1843 ako kaplán pri
dielom je vydanie veľkej slovenskej agendy pre svojom otcovi v Banskej Štiavnici bol pozvaný za farára do
bohoslužobný poriadok. Zostavil aj dva diely Kostolných Moraviec. Po odchode z Kostolných Moraviec bol
čítanky pre ľudové školy. Jeho meno figuruje farárom v Čabe, kde sa stal v roku 1867 seniorom
bekéšaradského seniorátu. V roku 1872 bol zvolený za
medzi zakladateľmi Matice slovenskej. Ako
biskupa banského dištriktu.
biskup banského dištriktu zriadil spolu s Jánom
Brezníkom penzijný ústav, z ktorého potom boli V roku 1879 bol poslancom uhorského snemu. V roku 1890
podporované vdovy po farároch. bol vymenovaný za kráľovského radcu a člena hornej
snemovne a v tomto roku i zomiera v Bekéšskej Čabe.

----------------------------------------------------- Ján Szeberényi
(1853-1857, evanjelický farár, superintend- Ján Szeberényi
ent, profesor teológie, spisovateľ) * 1825 - + 1915
V Kostolných Moravciach účinkoval ako
evanjelický farár v rokoch 1853-1857. Nastúpil Narodil sa v roku 1825 v Banskej Štiavnici. Študoval na
strednej škole v Banskej Štiavnici, neskoršie teológiu
sem po odchode brata Gustáva Szeberényiho.
v Bratislave a po doštudovaní v Jene a v Berlíne sa po dvoch
Počas jeho účinkovania bol postavený rokoch, keď bol domácim učiteľom, stal farárom v Beržéni a po
evanjelický kostol v cirkevnej fílii Sudince. Tu odchode svojho brata z Kostolných Moraviec prešiel za farára
podobne ako i jeho brat Gustáv prežíval veľmi do Kostolných Moraviec. Odtiaľ v roku 1857 odchádza po
smrti svojho otca za farára do Banskej Štiavnice. Tu však pre
pokojné časy, ako je napísané v knihe Rod
tzv. cisársky protestantský patent dochádza medzi ním
Seberíniovcov od Dr. Milana Kubicu. Ako a maďarskou časťou zboru k nezhodám, a tak v roku 1859
cirkevný spisovateľ bol autorom náboženských Banskú Štiavnicu opúšťa a odchádza do Viedne, kde sa stal
prác, učebníc. Vydával a spoluredigoval vojenským farárom, neskoršie i vojenským superintendentom
Evanjelické cirkevné noviny, prispieval do a profesorom na teologickej fakulte vo Viedni. V roku 1915
zomrel vo Viedni vo veku 90 rokov.
periodík Slovo života, Pešťbudínske vedomosti
a iných.

kniha_cast 3_9.p65 147 19.1.2005, 19:16