Page 94 - Monografia_HM

94 Hospodársky vývoj
Poľnohospodárska výroba Hontu sa zameriavala tradične na 4. Hospodársky vývoj v obci
pestovanie obilia, vinohradníctvo, ovocinárstvo a chov
hospodárskych zvierat.
4.1. Poľnohospodárstvo
edo
edoveký oráč, ako ho videl jeho súčasník,
S S S S Str trtr tredoveký oráč, ako ho videl jeho súčasník, ,
tredoedovveký oreký oráč, akáč, ako ho videl jeho súčasníko ho videl jeho súčasník,,
áč, ak
o ho videl jeho súčasník
v
eký or
v
or z dobo
ého r
opisu
uk
iluminátor z dobového rukopisu
iluminátor z dobového rukopisu
iluminát
iluminátor z doboor z dobovvého rého rukukopisuopisu Prírodné podmienky v južnej časti Hontu, kde
iluminát
sa obec nachádza, určujú tejto oblasti poľ-
nohospodársky charakter. Pôda, ktorá bola
ešte koncom 11. storočia prevažným vlast-
níctvom kráľa donáciami (darovaním), sa spolu
s poddanými dostávala postupne v ďalších
storočiach do vlastníctva veľmožov a cirkvi.
Pôda obce bola od susedov oddelená pevnými
medzami, tvorila chotár rozdelený na viac
častí: na role pri dvojpoľnom systéme obsiate
oziminami a jarinami a na úhory.
Na vyvýšených svahoch, ktoré obkolesovali
bývalé obe naše obce, boli vysadené vinice.
V 15. storočí sa už v poľnej výrobe začína
využívať trojpoľný systém (striedaním plodín:
jeden rok ozimina, druhý jarina a tretí rok úhor),
čím sa oproti dvojpoľnému systému zlepšila
výnosnosť obrábanej pôdy (pri oziminách
Poddaní obrábali pole radlom, v lete skosili kosákom a v jeseni
po vymlátení obilia cepami zistili, že majú zvyčajne len štvornásobok až šesťnásobok zasiateho na
štvornásobnú či päťnásobnú úrodu obilia z toho, čo zasiali. jeseň). Orba sa už vykonávala dreveným plu-
Okrem chlebového obilia, pšenice a raži ešte pestovali tenkeľ hom s kovovými časťami lemešom a čerieslom.
(špalda), proso, pohánku, strukoviny, kapustu, repu, ľan Poddaní odovzdávali svojej vrchnosti rentu
a konope. Pri domoch v záhradkách pestovali tekvicu, mak,
chmeľ, šafrán a zeleninu. Ďalej pracovali pri chystaní krmovín z pôdy v naturáliách a vo forme robôt. Až do
na zazimovanie koní, dobytka a oviec. Dobytok bol najväčším polovice 18. storočia zemepáni mohli prakticky
bohatstvom poddaného. Jeho kvalita a úžitkovosť boli však svojvoľne upravovať a zvyšovať povinnosti
veľmi nízke. Živá váha kravy sa pohybovala iba okolo 175 - poddaných.
190 kg, ťažného vola len 400 kg.
Prácam v zeleninových záhradách sa venovali prevažne ženy. Vydaním urbariálneho patentu v roku 1767
bol vypracovaný súpis pozemkovej držby, tzv.
Poddaní v oblasi Hontu sa zaoberali okrem toho aj ovocinár- tereziánsky urbár, ktorým sa snažila
stvom, pestovaním viniča a lesným včelárením (brtníctvom). panovníčka Mária Terézia dať do súladu
povinnosti poddaného s rozsahom pôdy, ktorú
Aj keď pre dobré podmienky sú vinohrady spomínané
v Hontianskej stolici už v 13. storočí, a teda pravdepodobne užíval.
museli byť i na svahoch chotárov našej obce, prvá písomná Pôdu, ktorú užíval poddaný, delí urbár na
zmienka o nich je až z roku 1467 v bývalých Opátových intravilán (domový grunt) a extravilán
Moravciach a v roku 1500 v bývalých Kostolných Moravciach.
(chotárny grunt). Poddaný, ktorý hospodáril na
Okrem pracovných povinností bol poddaný povinný dať celej usadlosti, čo bolo v podmienkach
pánovi aj tzv. dary: dve sliepky, dva kapúny, holbu topeného Opátových Moraviec a Kostolných Moraviec
masla, kopu vajec, tridsať usadlostí spolu jedno teľa. Naturálne 20 uhorských jutár (približne 9 ha), bol
dávky sa mohli po dohode nahradiť peňažnou sumou. povinný ročne odpracovať na panskom 52 dní
so záprahom alebo 104 dní bez záprahu. Na
Ďalšou povinnosťou poddaného bolo zúčastniť sa na poľo-
vačke s pánom do roka tri dni, doviezť mu z poľa deviatok, pol, na štvrtinu alebo na osminu usadlosti bol
z hory drevo. Za domový grunt, čiže za intravilán platil ročne rozsah týchto prác úmerne nižší. Bíreš s domom
pánovi jeden zlatý. museli odpracovať na panskom ročne 18 dní,

kniha_cast 3_9.p65 94 19.1.2005, 19:14