Page 96 - Monografia_HM

96 Hospodársky vývoj
Život obyvateľov obce, ktorý bol odpradávna spojený bíreši). A od jari do jesene aj najchudobnejší
s poľnohospodárstvom, pekne od začiatku 20. storočia až do roľníci, ktorí vlastnili len domček a niektorí aj
konca druhej svetovej vojny opísal senior Samuel Bobál vo nejaký švík zeme pod krumple. Chodili po
svojej knihe Moravská dolina.
zárobkoch k statkárom či bohatším gazdom.
Or
Or ba k oňmi Pre všetku chudobu sa práca na veľkostatku
Orba koňmi v prvej polovici 20. storočia
Orba kba koňmi oňmi
Orba koňmi
nenašla, preto mnohí chodili za prácou až na
Dolnú zem.
Práca bola ťažká a pláca biedna. Bola to
hlavne práca v žatve a mlatbe obilia. Iba okolo
roku 1870 prišiel z Dolnej zeme k nám zvyk
kosiť obilie kosou. Dovtedy ho kosili kosákom.
Nie že by nepoznali kosu, ale z obavy, že
obilie vyprší (vypadá). Potom kosák ostal už
Ľud moravskej doliny od starodávna sa zaoberá roľníctvom len žnici na zberanie pokoseného obilia.
a vinohradníctvom. Svoje polia a vinice s láskou obrába. V tejto Pokosené obilie sa potom viazalo do snopov
doline rodí sa dobrá pšenica. Sprvu to bola červená osinačka, a tie sa znášali do polkrížov. Potom sa obilie
ktorú potom ako osivo predávali hornému kraju za dobré
peniaze. Neskoršie ju nahradila biela osinačka, ktorá je zvážalo za dedinu na holovnice. Tu sa potom
výnosnejšia. Najlepšie sa darilo odrodám Sekáč a Hatvanská. obilie mlátilo. Ešte v polovici 19. storočia obilie,
Raž sa pestovala prevažne len pre slamu, ktorou si obyvatelia hlavne pšenicu, nemlátili, ale tlačili pomocou
pokrývali strechy, neskoršie už len v malom na povriesla. Jačmeň statku. Približne dva kríže obilia rozložili do
bol uznávaný ako sladovnícky a preto bol na trhu v Leviciach
vyhľadávaný. Darilo sa aj ovsu odrodám Šulkáš žltý a raný. kruhu, v strede bol pohonič, ktorý poháňal pár
volov asi hodinu dookola, kým sa obilie
Ťažký život v žatve si ženci snažili uľahčiť a spríjemniť ako nevytlačilo z klasov. Potom sa ovialo na riečici.
vedeli. Na panské sa do žatvy šlo so spevom, vše sa i pri robote Raž, jačmeň a ovos sa už mlátili cepami.
spievalo. Keď prišiel pán prvýkrát k žencom, ovenčili mu ženy Koncom 19. storočia sa používali malé
ľavé rameno klasmi a stužkami so sprievodom príležitostného
vinša, čo stálo hospodára trocha pálenky. mláťačky na ručný pohon, ktoré však rýchlo
Keď žatvu skončili, všetci šli so spevom do panského dvora vytlačili mláťačky na konský pohon. Po prvej
a poverený pár žencov priniesol do kuchyne pánovi žatvový svetovej vojne už boli hlavne na veľkostatkoch
veniec, pričom žnec pánovi zavinšoval (veniec bol uvitý zo parné alebo motorové mláťačky.
slamy s klasmi, z trávy, prizdobený stužkami, klasy sa neskoršie
z venca vymrvili do osiva, „aby bola lepšia úroda“). Kuchárka Začiatkom 20. storočia začal rýchlo napre-
potom oboch obliala vodou, no pán sa vážne poďakoval dovať rozvoj hospodárenia i u väčších a stred-
a kázal sadať za stoly prichystané na dvore na hostinu. ných gazdov. Obrábanie pôdy železnými
Zvyčajne to bola baranina a víno. pluhmi prehlbovalo ornicu, jej hnojenie maštaľ-
nými, ba v menšej miere už i umelými hnojivami
Kukurica sa pestovala po dolinách, ale i na kopcoch. Zemiakov sa
pestovali len toľko, koľko bolo treba pre domácnosť. Repu pestovali a vápnom zvyšovalo jej úrodnosť. K tomu ešte
v menšom množstve a chudobnejší z tretiny, no práca sa im i tak pravidelné striedanie plodín a obmena osiva
oplatila. V úhoroch pestovali ďatelinu, lucernu, ľadník a iné dávali stále väčší predpoklad vyšších úrod.
krmoviny. Lúky už v tom čase boli na viacerých miestach V rokoch 1925-1929 boli odvodnené zamo-
meliorované a úroda bývala obstojná. Aj dobytkárstvu sa dobre
darilo. V tom čase bol v obci zavedený plemenný chov kráv a za krené pôdy na honoch Tvovy, Dolné a Horné
býkov kontrolovaných kráv sa platilo od 20 až do 60 tisíc korún. Devničky. Na to bolo založené melioračné
Zvlášť simentálske boli hľadané. družsto, ktorého predsedom bol senior Samuel
Bobál. Pod jeho vedením si roľníci svojpomoc-
učné kosenie obilia
učné k
učné kosenie obilia osenie obilia
R R R R Ručné kučné kosenie obilia osenie obilia (30. roky 20. storočia) ne zamokrené pôdy odvodnili. Štát dal v rámci
zveľaďovania pôdneho fondu melioračnému
družstvu zadarmo melioračný materiál na
odvodnenie. Týmto zásahom boli sená z lúk
kvalitnejšie a jeho výnosy vyššie.

kniha_cast 3_9.p65 96 19.1.2005, 19:15