Page 95 - Monografia_HM

Hospodársky vývoj 95
bíreši bez domu 12 dní. Základom naturálnej
renty naďalej ostával deviatok pánovi a de-
siatok cirkvi.
Vlastníctvo pôdy však stále patrilo zeme-
pánovi. Orná pôda bola obrábaná trojho- Majer Mačkáš Majer Mačkáš Majer Mačkáš Majer Mačkáš Majer Mačkáš (mapa z roku 1871)
novým spôsobom. Prvý rok pestovali pšenicu,
druhý jačmeň a tretí rok ďatelinu, zemiaky
a kukuricu. Až koncom 18. storočia sa postupne
prešlo z trojpoľného striedania plodín k poľno-
hospodárstvu s pravidelným striedaním plodín Pri obhospodarovaní tohto majetku, ako sa dozvedáme zo
bez úhorovania. Umožnilo to, ba priam zachovaných dokumentov, si v žatve pár žencov v polovici
19. storočia vyrobil každý desiaty cent zo zožatého obilia.
vynucovalo pestovanie nových plodín, hlavne
Strava v období žatvy bola zadarmo. Pri okopávaní, kosení
krmovín. Tým sa zlepšila aj úrodnosť pôdy (na ďateliny a sena zarábali nádenníci denne od 30 do 80
úrovni 6-8-násobku a viac oproti výsevu). Na grajciarov. Po roku 1920, keď skončil s nájmom árendátor
majetkoch Zirckého opátstva a kostolnomo- Konkoly, majer prestal plniť svoju úlohu. Keď obytné budovy
ravských zemepánov boli výnosy ešte vyššie. na majeri opustili sluhovia, na Mačkáš sa nasťahovali kolonisti.
Veľkostatok Zirckého opátstva (jeho majer
Na ťažkú a namáhavú prácu bírešov na veľkostatku alebo
Mačkáš) bol riadený v roku 1847 zo Santovky, u gazdov spomína Juraj Červenák v knihe 25 rokov JRD VF
kde bol správca. Hontianske Moravce takto:
Výmera majetku majera bola 894 uhorských Denná šichta napríklad v panskej repe bola na začiatku
jutár a 1084 štvorcových siah. Okrem toho tu storočia ešte za Rakúsko-Uhorska 2-3 šestáky, v záhradníctve
2 šestáky (dvadsaťhalierniky). Za šesták sa dalo kúpiť v tom
bol les s výmerou 199 uhorských jutár a 1440
čase desať krabičiek zápaliek, päť žemlí či deci pálenky. V lete
štvorcových siah. Budovy boli ohodnotené na
chodili do žatvy. Pár žencov vyžal za žatvu 7-8 q obilia.
8600 zlatých.
V roku 1871 sa pôda (urbárska pôda, ktorú Ani neskoršie život menších gazdov nebol ľahký, peňazí nebolo
obrábali ešte ako poddaní) dostala do na rozdávanie. Kuriatka, vajíčka, masielko a iné poľnohospo-
dárske produkty putovali na chrbtoch v košoch ženičiek, ktoré
vlastníctva poddaných. Keď o 50 rokov v roku
si privstali okolo druhej po polnoci, aby do šiestej prekonali
1923 v rámci prvej pozemkovej reformy pešo vzdialenosť 20-30 km na trh do Šiah, Levíc či do Krupiny.
pribudla do vlastníctva roľníkov (gazdov) Na podrážky peňazí nebolo, chodilo sa bosky, iba pred
cirkevná pôda z majetku Zirckého opátstva mestom sa natiahli papuče. A zo získaných peňazí veru
nezostávalo na takú daromnicu ako je tabak, preto mnohí
(majer Mačkáš) a časť pôdy z majetku grófa
muži fajčili podbeľ. A rozbité sklo na drobnom oblôčiku neraz
Bruna Tiangi, už roľníci (gazdovia) vlastnili zasklievali mechúrom z brava, lebo ani tie tri koruny na
a obrábali prevažnú časť pôdy v chotári. sklenára sa mnohokrát nenašli. A už tobôž nezvyšovalo 100-
Veľkostatku grófa Bruna Triangi, ktorý zdedil 200 korún na lekára, ak nedajbože chudobnejší ochorel. Preto
v roku 1909 po Augustovi Bartakovicsovi, sa liečili lacnejšie: bylinkami a zariekaním.
svojom švagrovi, patrila v tom čase najlepšia
Majer Hraboabovinavina
Majer Hr
Majer Hrabovina
Majer Hraboabovinavina
časť kostolno-moravského chotára. Bolo to asi Majer Hr
(mapa z roku 1936)
250 ha. Hospodársky dvor mal v dedine, kde
choval kravy a kone. Okrem toho mal na hone
Hrabovina majer, kde sa choval mladý
dobytok, ošípané a ovce. Podľa mapy z roku
1871 zisťujeme, že tento majer v tomto období
neexistoval. Zrejme vznikol až neskoršie na
prelome 19. a 20. storočia.
Pôdu gróf Bruno Triangi neobrábal sám, ale
Okrem maštalí pre mladý dobytok, ošípané a ovce bola na
ju prenajal Židovi Dávidovi Vildovi, ktorému ju
majeri obytná budova pre štyri rodiny, budova na nocľah
obrábali deputátnické rodiny (alebo inak poľnohospodárskych robotníkov, sklad a stodola.

kniha_cast 3_9.p65 95 19.1.2005, 19:15