Page 36 - EXTRA20FEB2016
P. 36

36 Djasabra 20 Febrüari 2016

HOBEN DEN KASO AFFLUENZA TA
WORDU SENTENSIA KOMO ADULTO
   FORTH WORTH, TEXAS,         a tuma lugá serka di Forth        Durante e huisio kontra
MERKA, AP.- Un hues na         worth. Debí na e sentensia     Couch, un eksperto pa          ...Un di e víktimanan di e aktonan di iresponsabilidat
Texas a ordená e traslado      di djabièrnè, Couch, awe ku    defensa a bisa ku e hóben a    di parti di Couch...
na un korte pa adulto den      18 aña, por enfrentá 120 dia   aktua malu paso el a wòrdu
e kaso di e adolesente ku a    den prison i despues konkluí   malkriá pa su mayornan ku
kousa un aksidente di tráfiko  su libertat kondishonal di 10  tin hopi sèn i no a siñ’é kon
mortal den 2013 kaminda        aña. Sinembargo, si Couch      pa ta un persona responsabel.
kuater persona a muri na       violá su libertat kondishonal  El a tilda e fenómeno di
momentu ku e tabata kore       durante e tempu ei, e por      affluenza, un kombinashon
bou di influensia di alkohòl.  pasa 10 aña den prison pa      di infleunza i affluent.
Esaki ta impliká ku e hóben    kada un di e personanan
por pasa tempu den prison,     ku a pèrdè nan bida den e         Couch i su mama a
ku e argumento di defensa      aksidente aki.                 disparsé den desèmber
indikando ku e hóben ta sufri                                 miéntras e fiskalnan tabata
di e síndrome di muchanan         E hues a ordená ku e kaso   investigá si e hóben a violá
riku iresponsabel.             mester wòrdu transferí na      su libertat kondishonal.
                               un korte pa adulto promé       Ambos a wòrdu diskubrí
   Ethan Couch tabatin 16      ku Couch kumpli 19 aña den     despues na Mexico i entregá
na momentu ku e aksidente      aprel. E hóben ta detené.      na Merka.

CITIBANK TA REDUSI OPERASHONNAN DEN SURAMERIKA

   BOGOTA, COLOMBIA,           siglo den Argentina, Brasil    atras. E banko, ku sede na     rekursonan kaminda nan          a baha operashonnan di
AP.- Citibank lo bende e       i Colombia na momentu ku       New York, a bisa djabièrnè     por haña mas ganashi. El        banko partikular den 11
operashonnan di banko          tres ekonomia mas grandi       den un komunikado ku           a aklará ku e lo sigui haña     pais latinoamerikano mas.
partikular ku e tabatin pa un  di Suramérika ta bayendo       su desishon ta pa repartí      klientenan korporativo den
                                                                                             e paisnan aki. Citibank a          E bahada di aktividatnan
   PAPA NO TABATA REFERI                                                                     habri su promé ofisina na       ekonómiko den China a
SPESIFIKAMENTE NA TRUMP                                                                      Argentina den 1914. Algu        kousa problema den e
                                                                                             despues el a habri na Brasil    tres nashonnan. Brasil ta
                                                                                             i Colombia. Den 2014 el         sufriendo su reseshon mas
                                                                                                                             pió desde e dékada di 1930.

   SIUDAT DI VATIKANO,                                                                       COLOMBIA TA INVESTIGA
AP.- Papa Fransisco “di
ningun manera a ataká                                                                        DESAPARISHON DI
Donald Trump ni trata di
influensia e votadónan                                                                       PRIZONERONAN
merikano na momentu ku
el a bisa ku un persona ku     krísis di refugiado ku ta hui     “Papa a bisa klaramente        BOGOTA, COLOMBIA,            a denunsiá e hechonan aki
ta faboresé muraya entre       di guera i pobresa.            ku e no ta intervení den       A P. - O u t o r i d a t n a n  públikamente.
paisnan no ta kristian. Asina                                 asuntunan di votashon          kolombiano ta investigá
un bosero di e pontífise e        E entrevistadó di radio     den kampaña elektoral di       e supuesto desaparishon            E paramilitarnan a
deklará djabièrnè.             a bisa na Lombardi ku          Merka”, segun Lombardi a       di a lo ménos un sentenar       bisa ku “tabatin un guera
                               mayoria ta mira un suerte      agregá. E pontífise a “duna    di prizoneronan den un          interno den e prizon aki,
   Djaweps, na momentu         di ekskomunion den papa        benefisio di duda” na          prison na Bogotá, mas di        entre paramilitarnan i
ku e tabata biaha bèk pa       su deklarashonnan, “si por     Trump.                         15 aña pasá.                    guerieronan pa poder.
Italia despues di su gira na   yama esei asina”.                                                                             Tambe tabatin práktikanan
Mexico, papa a bisa ku esun                                                                     Caterina Heyck,              di desaparishon di
ku ta faboresé konstrukshon                                                                  direktor di Artikulashon        persona”, segun
di muraya entre pueblonan,                                                                   di Fiskalnan Nashonal           indikashon di Hayec.
na lugá di brùg, no ta                                                                       Spesialisá, a bisa djabièrnè
kristian. Trump kende a                                                                      ku e investigashonnan a            Un di e denunsiantenan
primintí di wòrdu skohé                                                                      kuminsá un luna pasá ku         ta Mario Mejia, un eks
komo presidente lo konstruí                                                                  base di vershonnan ku a         paramilitar ku a konfesá
un muraya na frontera                                                                        wòrdu entregá na fiskalnan      di a partisipá den e
ku Mexico, a bisa ku ta                                                                      paramilitar.                    sekuestro i abusu seksual
“bergonsoso” ku un hende                                                                                                     di kual e víktima tabata un
ta kuestioná fe di otro.                                                                        Heyck a sostené ku           periodista den 2000.
                                                                                             e no tin informashon
   E reverendo Federico                                                                      di e deskubrimentu di e            E direktor estatal di
Lombardi a purba aklará e                                                                    restunan di e víktimanan        e Instituto Nashonal
asuntu djabièrnè, bisando                                                                    di e prison La Modelo di        Penitensiario i Karselario,
na radio di Vatikano ku                                                                      Bogotá i ku e supuesto          general Jorge Luis Ramirez,
e komentarionan di papa                                                                      víktimanan tabata               a komentá djaweps den
“di ningun manera tabata                                                                     prizonero i famia di esnan      un rueda di prensa ku e
un atake personal ni un                                                                      ku tabata drenta e prison       no tabatin informashon
sugerensia di kon pa vota”.                                                                  pa hasi bishita.                riba esnan prezu den e
                                                                                                                             prison di Bogotá pero a
   El a señalá ku papa                                                                          Outoridatnan no a            rekonosé ku “fiskalnan tin
semper ta boga na “fabor                                                                     realisá ekskavashonnan i        nan indikashon i p’esei tin
di konstruí brùg i no                                                                        famia di e víktimanan no        investigashon andando”.
muraya” entre e pueblonan,
spesialmente den Europa
kaminda ta lidiando ku un
   31   32   33   34   35   36   37   38   39   40   41