Page 9 - EXTRA09APRIL,2016
P. 9

Djasabra 9 Aprel 2016                                                                                                    9

                     Direktor Hugo Clarenda: ta un sla duru pa sektor turístiko

CTB TA LAMENTA KU KRUSERO

PULLMANTUR LO STOP DI BIN KORSOU

   WILLEMSTAD.- Direktor      Kòrsou, Aruba i Panamá.       Pullmantur ta bin ku         splika ku krusero no ta         hasié. Semper nos ta
di CTB Hugo Clarenda ta       Komo motibu di e desishon     un kantidat grandi di        kai bou di responsabilidat      habrí pa yuda turismo di
lamentá ku Pullmantur         Pullmantur a duna di          turistanan ku ta subi barku  di Ofisina di Turismo,          Kòrsou.’ Segun sifranan
lo stòp di bin Kòrsou ku      konosé ku e situashon         krusero mei mei den nos      pero ta kai bou di Curacao      ofisial barku krusero
su barku krusero. For di      finansiero delikado           siudat. Na nos opinion e     Ports Authorities (CPA).        di Pullmantur ta duna
aña 2006 barku krusero        na Venezuela ta urgí e        desishon di Pullmantur ta    Clarenda ta splika: ‘CPA        espasio na mas ku 2500
di Pullmantur a bishitá       kompania pa minimalisá        hopi lamentabel. Esaki lo    tin hopi bon kontakto den       turista. Esaki ta nifiká ku
Kòrsou un bia pa siman.       e bishita na e pais aki.      tin su impakto negativo      mundu di krusero. Mi ta         e desishon di Pullmantur
Pullmantur lo stòp ku         Esaki tin su konsekuensha     riba kompania ku ta          spera ku nan por negoshá        pa no bin Kòrsou mas ta
esaki riba 1 novèmber di      negativo pa Kòrsou            bende ekskurshon i tur       ku otro kompanianan pa          nifiká ku Kòrsou lo tin
e aña aki. Riba e dia ei      tambe. Segun direktor di      pa turistanan. Tambe e       bin Kòrsou.’ Clarenda ta        100.000 turista ménos riba
Pullmantur ta bin ku un       Ofisina di Turismo CTB        lo tin su efekto negativo    splika ku CTB ta reuní ku       base anual. Ku e desishon
skedjel nobo. Den e skedjel   Hugo Clarenda esaki ta        pa negoshi den sentro        CPA riba un base regular.       di Pullmantur Kòrsou ta
nobo no tin espasio mas pa    di lamentá. ‘Tur siman        di siudat.’ Clarenda ta      ‘Si nos por yuda nos lo         pèrdè miónes di entrada.

                              ...daño a resultá tòg minimal...

CATHLAB DI SEHOS DEN FUNSHON ATROBE
   WILLEMSTAD.- Cathlab       a duna órden pa “shut            E awa a pasa e plafon i   por a habri e sentro bek funshon unu di diagnostiká
di hospital ta operashonal,   down” e makinaria nan         yena e sentro di Cathlab.    debí ku e daño tabata hopi i esun di duna tratamentu
despues ku a hasi             den Cathlab debí ku awa       Esaki a trese kuné ku e      mínimo. Cathlab tin dos den situashon agudo.
inspekshonnan konserní.       a drenta e edifisio, nan a    téknikonan a duna òrdu
Segun hospital esaki a        haña lus bèrdè ayera pa       pa paga tur mashin pa por    ...Gordura hubenil ta oumentando...
sosodé despues di a sigui     por a sende e ekiponan        hasi un revishon pa mira
e liñanan di prosedura i      ya ku e daño tòg a keda       kiko ta e daño.              UNIVERSITY OF THE WEST INDIES
protokòlnan eksitoso.         minimalisá.
                                                               Entre tantu hospital      TA KONKLUI KU DIABETIS UN
   E Cathlab ta den servisio     Manera ta konosí           a hasi tur preparashon
i ya kaba e promé pashènt     djarason último durante       ku Colombia pa por risibí    PROBLEMA SERIO DEN CARIBE
a risibí tratamentu den e     ku tabata hasi trabounan      posibel pashèntnan ku           WILLEMSTAD.- Ya e            kompará ku hende hòmber.
fasilidat aki. Di akuerdo     di ‘sloop” edifisio pega ku   mester di a atenshon         siman aki EXTRA a mustra        “E investigashonnan ta
ku hospital despues ku        e Cathlab, e plafon a risibí  nesesario. Sinembargo        dede riba e problema grandi     demostrá ku diabétis lo ta un
djarason e téknikonan         daño di awa.                  ayera tabata asina leu ku    ku diabétis ta nifiká na nivel  problema serio e próksimo
                                                                                         mundial i tambe den region.     añanan”, asina direktor di e
    RUIZ RENT A CAR A                                                                    Esei tabata relashoná ku        entidat di salubridat públiko
GRADISI PAREHA STONE                                                                     Dia Mundial di Salú ku a        di Caribe dr. Joy. St. John a
                                                                                         dediká atenshon e aña aki       bisa na Trinidad.
WILLEMSTAD.- Ayera Ruiz Rent A Car a gradisí pareha Stone di Illinois, Merka ku          na diabétis. E tema tabata
durante di 47 aña largu ku nan a bishitá Kòrsou, a skohe e kompania su outonan komo      “Beat Diabetes”. For di            Diabétis ta un
medio pa transportá nan mes na Kòrsou. Dr. Howard i sra. Mary Gay Stone 50 aña pasa      diferente organisashon a        enfermedat króniko ku ta
a skohe Kòrsou komo nan destinashon di vakashon. Pa 47 aña largu e famia a hür outo      bin análisis i komentario       tuma lugá na momentu ku
na Kòrsou serka Ruiz Rent A Car. E aña aki nan lo bishitá Kòrsou pa delaster biaha,      riba e problema di malu di      e pánkreas no ta produsí
despues di a hasi esaki pa 47 aña konsekutivo. P’esei un sertifikado pa pareha Stone.    suku.                           sufisiente insulina i e kurpa
                                                                                                                         no por usa e insulina ku e
                                                                                            Awor ta University           ta produsí efektivamente.
                                                                                         of the West Indies a            Insulina ta e hormona ku
                                                                                         publiká resultado di un         ta regulá suku den sanger
                                                                                         investigashonnan ku a           ku ta duna nos e energia
                                                                                         konkluí ku un di kada           pa nos biba. Nivelnan
                                                                                         kuater hende den e paisnan      deskontrolá di insulina por
                                                                                         di Caribe tin diabétis.         tin konsekuenshanan serio.
                                                                                         Mas preokupante ta ku           Esei por saka klaramente
                                                                                         e kantidat di mucha ku          for di e investigashon den
                                                                                         demasiado peso a bira dòbel     Caribe ku a hasi na 2011
                                                                                         den e último 5 añanan.          ku a demostrá ku e kantidat
                                                                                         Huntu ku e porsentahe           di hende ku ta muri bou
                                                                                         haltu ku hende grandi ku        di 70 aña di diabétis ta 39
                                                                                         tin diabétis, fásilmente        riba kada 100 mil hende. E
                                                                                         por konkluí ku obesidat ta      kantidat di hende hòmber ta
                                                                                         un di e faktornan di riesgo     58 pa 100 mil hende i hende
                                                                                         grandi pa tin diabétis tipo     muhé 35 pa 100 mil hende.
                                                                                         2. E estudionan a revelá
                                                                                         tambe ku obesidat i diabétis       Un efekto komun di
                                                                                         ta mas haltu serka hende        diabétis no kontrolá ta ku
                                                                                         muhé kompará ku hende           riba tèrmino mas largu
                                                                                         hòmber. Sifranan ta bisa        e ta afektá e sistemanan
                                                                                         ku hende muhé den Caribe        den kurpa di hende. E por
                                                                                         tin 60 porshento mas chèns      kondusí na atakenan di
                                                                                         pa haña diabétis den region     Sigui lesa pagina 38
   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14