Page 29 - Biológia pre 5. ročník ZŠ
P. 29
pôdne baktérie
drobnozrnko
pakorienok
výtrusnica
praslička
palístok
bunka pabyľka list papraď
výtrus
mach
koreň
rašeliník rašeliník
uVo vlhkých horských oblastiach
rastie rašeliník. Nadzemné časti
dorastajú na vrchole, podzemné
odumierajú. Z odumretej merík príbuzný
vrstvy sa vytvára rašelina,
ktorá sa využíva ako hnojivo.
A
bielomach sivý
Obr. 58 Machy
Paprade sú byliny, ktoré rastú na vlhkých a tienistých miestach. Listy majú
usporiadané lievikovito, čo umožňuje stekanie dažďovej vody ku koreňom.
Na jar sa na spodnej strane listov tvoria kôpky výtrusníc (obr. 59 B). Po do-
zretí výtrusnice pukajú a do okolia sa vymršťujú výtrusy. Vo vlhkých pod-
mienkach výtrus vyklíči, vyrastie nová rastlina paprade.
V pôde majú podzemnú stonku (podzemok) s koreňmi, z ktorého na jar ras-
tú zložené listy. Mladé listy sú stočené.
B
Prasličky sú príbuzné papradiam. V podzemnej stonke (podzemku) sa hro-
Obr. 59 Papraď – celá rastlina (A), výtrusni-
ce na spodnej strane listu (B) madia zásobné látky.
Uvažuj a odpovedz
1. Aký význam majú v lese pôdne baktérie?
2. Podľa ktorých znakov rozlíšiš mach a papraď?
3. Aký význam majú machy a paprade v lese?
4. Porovnaj stavbu tela machu a paprade podľa ich znakov.
5. Paprade a prasličky sú trváce byliny. Ktorou časťou prežívajú zimu?
6. V ktorej lesnej vrstve (etáži) žijú paprade a prasličky?
Rieš a skúmaj
1. Schematicky nakresli bunku drobnozrnka, šípkami znázorni, ktoré látky
pri fotosyntéze prijíma a ktoré vylučuje.
2. Ponor suchú rastlinu machu na niekoľko minút do vody. Pozoruj zmeny
vzhľadu. Opíš, nakresli a vysvetli pozorované zmeny.
3. V dávnej minulosti rástli plavúne, prasličky a paprade ako dreviny (stro-
Obr. 60 Praslička lesná – hnedá byľ – ston- my). Tvorili rozsiahle lesy. Po odumretí vo vrstvách bahna bez prístupu
ka – má na jar na vrchole výtrusnicu, po vy-
padaní výtrusov stonka neskôr zozelenie vzduchu zuhoľnateli na čierne uhlie. Zisti v zemepisnom atlase, kde v Eu-
a prebieha v nej fotosyntéza rópe sa ťaží čierne uhlie.
28
