Page 131 - Monografia_HM

Ľudová kultúra 131
taľ. Predná chyža hľadela dvoma oblôčikmi do Dom na ulici B. Tablica č. 3 posablica č. 3 posttavvený v rený v rokoku 1u 1926926
Dom na ulici B. T
ený v r
v
926
u 1
ok
a
Dom na ulici B. Tablica č. 3 postavený v roku 1926
Dom na ulici B. Tablica č. 3 postavený v roku 1926
Dom na ulici B. T
ta
ablica č. 3 pos
ulice, zadná jedným do dvora, komora mala
tiež jeden oblôčik a jeden aj maštaľ. Na
priedomí pod oblokmi bývala podstienka
(kominčok). Strecha bola najskôr slamená
(šúbená), neskoršie sa slama nahrádzala
škridlou (bobrovkou).
Vo dvore pri konci domu bola cieňa na
uloženie dreva, potom chlievy, hnojisko, väčší
gazdovia mali na konci dvora stodolu (pajtu).
Celý dvor bol takto stavebne uzavretý.
Dom na ulici B. T
Dom na ulici B. Tablica č. 15
Dom na ulici B. Tablica č. 15
Dom na ulici B. Tablica č. 1ablica č. 155
Z týchto stavieb sa do súčasnosti v obci Dom na ulici B. T ablica č. 1 5
zachovalo len veľmi málo. Väčšinou sú to zad-
ed rekonštrukciou
ed r
ed rekekonšonštrtrukukciouciou
ed r
pr pr pr pr pred rekonštrukciou
ek
uk
ciou
onš
tr
né stavby vo dvoroch, lebo predné časti domov
sa prerábali na tzv. uhelnice, alebo sa postavil
už dom nový. Z pôvodnej ľudovej architektúry
po menších vonkajších úpravách sa zachovalo
len veľmi málo.
Dedina mení svoju tvár. Chcela by opeknieť.
Staré domy sa rúcajú, málokto ich chce opraviť,
či nebodaj zgruntu ich nanovo postaviť, aby
zodpovedali novej dobe a pritom nestratili
svoju „dušu“. po rekonštrukcii
cii
onš
ek
uk
tr
po rekonštrukcii
po rekekonšonštrtrukukciicii
po r
po r
9.2. Odev
Obliekanie v minulosti bolo vzhľadom na
feudálnu uzavretosť hospodárskeho a spolo-
čenského života na dedine veľmi rozdielne,
a to nielen podľa jednotlivých žúp, ale aj podľa
rozdielnosti vierovyznania. K výraznejším zme-
nám v obliekaní dochádzalo po takých uda-
lostiach, ako je napríklad zrušenie poddanstva, O tom, ako vyzeral odev našich predkov v polovici 19. storočia,
prvá a druhá svetová vojna, keď nastali výz- sa dozvedáme z opisu Boženy Němcovej z roku 1852, keď
namné hospodárske a spoločenské zmeny. cestovala cez Kostolné Moravce:
Pred rokom 1880 v mužskom obleční nachá- Ženský kroj liší se poněkud od kroje slovenského v sousedních
dzame v lete gate, košeľu a širák. Gate boli stolicích. Ženské mají na sobě jedinou krátkou sukni z bílého
hrubého plátna. Tílko košile přiléhá těsně k tělu, rukávy mají
z brubého plátna, košela z tenšieho bieleného.
v letě polo, v zimě zcela dlouhé, do pásku všité. U rukou, na
Niekedy nosili na košeli lajblík (vestu). Širák ramenou a při hrdle je košile červeně a modře vyšitá. Pred
bol so širokou nahor vyhrnutou strechou. Nohy sebe vezmou úzké fěrtušky tmavomodré, uprostřed s červeným
bosé, prv v krpcoch, neskoršie v čižmách. páskem, děvčata ale k muzice a do kostela mají též bílé
V nedeľu pribudla cez plecia širica a v zime plátěné. Okolo boku otočí si strakatý vlněný pas, od něhož
vzadu i po stranách střapce a stuhy dolů visí, u svobodných
nohavice (humienke) a pod širicou kabaňa čím strakatější, tím lepší. Přes tílko nosí ženy oplecko, lajblíček
alebo kožuch. to bez rukávů a šůsků, zpředu vystřihnutý, na dvě sponky
V ženskom oblečení bol v lete rubáč so stan- sepjatý. Je ze sukna, v letě lehký, v zimě kožešinou podšitý.
kom, oplecko a na hlave skladaná šatka. Děvčata nenosí oplecko, ale v neděli vezmou přes hrubé tílko
košile tenunké, pěkně vyšité, jež ale nezastrčí do pasu,jen tak
V nedeľu dievky nosili namiesto rubáča (či na
okolo těla vlát nechávají. V letě berou do kostela ručníky, úzké
kniha_cast 3_9.p65 131 19.1.2005, 19:16