Page 135 - Monografia_HM
P. 135

Ľudová kultúra        135
                                                                   Dievča s parvča s parttou
                                                                   Die
                                                                   Dievča s partou
                                                                             ou
                                                                   Dievča s partou
                        K richtovaniu dievky prišla i krstná mať. S par-   Die vča s par tou
                        tou si už mohla zastať do veľkého radu pred                 Starší mládenci v dome prváka boli
                                                                                    obdarovaní pierkami a vyšívanými
                        oltár v kostole, medzi diovke.
                                                                                    ručníčkami a počastovaní. Neskoršie
                         Asi v 16. roku si mládenec prvý raz trúfal                 matky prvákov zaniesli do domu tanca
                        s kosou do žatvy. Dievka s kosákom vše už                   za batoh jediva, ktorý prevzal
                        i v 14. roku. Pri tejto príležitosti si volávali spo-       mládenecký richtár. Po skončení tanca
                                                                                    bola hostina z prinesených dobrôt,
                        medzi starších spolužencov tzv. krstných
                                                                                    kde sa spečatilo prijatie prvákov
                        rodičov. Ich povinnosťou bolo zaúčať mladých
                        do žatevnej roboty.
                                                                                           osttolnomorolnomoraavsský
                                                                                             tolnomoravský
                                                                                                     v
                                                                                                    av
                         Kto si už odbavil celú žatvu, bol súci do                        K K K K Kos osos ost tolnomoravský
                                                                                             olnomor
                                                                                                      ský
                                                                                                       ký
                                                                                         opátovomoravský kroj
                                                                                         opát
                                                                                         opát
                                                                                         opátoovvomoromoraavvsský krký kroojj
                                                                                               omor
                                                                                              v
                                                                                             o
                                                                                                     s
                                                                                                         o
                                                                                                     ký kr
                                                                                                   a
                                                                                                    v
                        všetkých sedliackych prác, ten sa rátal za                      a a a a a opátovomoravský kroj j
                                                                                         začiatok 20. storočia
                                                                                         začiat
                                                                                         začiat
                                                                                         začiatok 20. sok 20. sttoročiaočia
                                                                                         začiatok 20. storočia
                                                                                              ok 20. s
                                                                                                    tor
                                                                                                     or
                                                                                                      očia
                        dospelého mládenca. Chodil už sebavedome
                        po dedine, vyhliadol si frajerku a začal chodiť
                        na vohľady. Ak mal už osemnásť rokov, už ho                 Obrad vybratia si krstných rodičov bol
                        rodičia dievčaťa brali vážne ako vohľača                    jednoduchý. Mladí doniesli trochu
                                                                                    pijatiky a pri prvom štrngnutí povedali:
                        súceho na ženenie.
                                                                                    odteraz vás už nebudem budem volať
                         Život odrastených šuhajov i dievčat je veselý,             bačikom a totkou, ale krstným otcom
                        v roku často držia tanečné zábavy. Podľa oby-               a krstnou mamou. Krstný otec mu na
                        čaje sa vydržiavajú na Nový rok, na Fašiangy,  to odvetil: A ja ťa prijímam za krstného. Niekedy tento vzťah
                        na Veľkú noc, na Turíce a na Martina, keď sú  trval až do smrti a správali sa ako k pravým krstným rodičom.
                        hody, čiže hostina.
                                                                  Staré hudobné nástroje a tance, ako ich opísal v obecnej
                         Zvykom odrastenej mládeže je, že počas   kronike Kostolných Moraviec Juraj Červenák:
                        sviatkov a nedieľ prechodí sa dedinou, vyspe-  Vraj kedysi, podľa počutia od najstarších občanov, bežným
                        vujúc ľudové piesne.                      hudobným nástrojom bola fujara. Bola to taká dlhá píšťala,
                         V zime sa schádzajú v domoch dospelých   do ktorej sa zboku fúkalo a na konci bola ohnutá ako fajka.
                        dievčat súcich na vydaj a na páračkách, kde  Asi do roku 1880-1890 sa zábavy alebo svadby odbavovali
                                                                  len pri jedných či dvoch gajdách.
                        potom veselosti a smiechu niet konca-kraja.
                                                                  Po prvej svetovej vojne sa vyskytovala kde-tu i doma vyrobená
                         Chlapec sa vtedy ženil v 17.-20. roku, dievča  citara podobná cimbalu, na ktorú sa brnkalo husím perom.
                        sa vydávalo zavše i v 14., 18-ročnú držali už  V tomto období ešte sem-tam na priedomí bolo počuť nežné
                        za starú dievku. So svadbou sa ponáhľalo  zvuky drumblí. Ústne harmoniky a ťahacie harmoniky sa ujali
                                                                  tiež niekedy začiatkom 20. storočia.
                        i preto, že pri jednodetstve nemal kto pomáhať
                                                                  Do prvej svetovej vojny v Moravciach a na okolí bola trojica
                        v robote.
                                                                  tancov: verbunk, frišká a polka. Okrem toho občas na
                         Ak boli v dome dvaja synovia, mladší išiel  osvieženie v neskorších hodinách si zatancovali aj ťapuškanú
                        za zaťa. Keď bol syn a dievka, tá šla za neves-  polku, ručníčkový tanec a kozací tanec.
                        tu. K dievke jedináčke si brali zaťa.
                         Najväčšou radosťou dediny je svadba, na
                                                                     Fotografia svadobníkov zo začiatku 20. storočia
                                                                     Fo
                                                                     Fo Fottogrografafia svia svadobníkadobníkoov zv zo začiatko začiatku 20. su 20. sttoročiaočia
                                                                     Fottogrografafia svia svadobníkadobníkoov zv zo začiatko začiatku 20. su 20. sttor ororočiaočia
                        ktorú býva povolaná takmer celá dedina.
                         Chystať a zvolávať začnú už týždeň pred
                        sobášom. Svadby bývajú obyčajne hlučné,
                        s muzikou, ktorá ani u tých najchudobnejších
                        nesmie chýbať. V minulosti sa začínali v pon-
                        delok. V deň sobáša podperení zváči, druž-
                        bovia chodia zvolávať rodinu rôznymi prípo-
                        viedkami, vinšami, ktoré si často sami naskla-
                        dajú. Pred samým sobášom starejší mladého
                        zaťa obvyklou rečou vypýta od rodičov nevestu
                        na sobáš, na čo starejší mladej nevesty v mene
          kniha_cast 3_9.p65       135                                           19.1.2005, 19:16
   130   131   132   133   134   135   136   137   138   139   140