Page 140 - Monografia_HM
P. 140
140 Ľudová kultúra
pašu ešte nemohla, za ňou smutne zabučala. Ale čo už, keď nemôže, tak nemôže. Aj Na Jána. Noc pred Jánom vyžínali strigy
tak je sienko lepšie, pomyslela si nakoniec. krížom cez obilie dlhé úzke chodníčky, aby vraj
Len čo vyprevadil Rysuľu, už bolo počuť ďalšie trúbenie a zároveň kvikot a krochkanie odobrali dobrú úrodu. Predtým sa nahé
na dedine. To kanás Imro, pastier svíň, sa chystal na pašu so svojím stádom mangalíc.
Ančá, otvor chliev, ide kanás. Nebolo treba kričať, už sa stalo. Svine Puška a Kuška kúpavali v potoku.
s krochkaním bežali ostošesť von z dvora, aby ich nedajbože bujtáš Imro doma Na Božie telo. V tento deň zbierali zelinu,
nezabudol. Veď o takom bahnisku- ležovisku na Táloch, v akom oddychujú cez poludnie čistec, ktorá pomáha, ak príde z očú.
po paši, sa im doma len snívať môže.
No, vari si i ja už zaslúžim voľačo zjesť, spomenul si gazda Ďuro na raňajky,
zabudnúc, že si chcel Zvyklosti v týždni boli takéto:
zapáliť. Nič sa nedeje, že Pondelok bol jalový deň. Nesmelo sa ísť
má takú krátku pamäť. Veď s kravou k býkovi, s kobylou k žrebcovi a ne-
keď sa naje, určite mu i sadilo sa. Nebolo dobré, ak prišla ráno do
fajka na um príde. Tak aj domu prvá cudzia osoba žena.
bolo. Keď si chcel obtrieť
ruky o nohavice, zavadil Utorok. Deň dobrý, prácam priaznivý.
o ňu. Rýchlo sa pozviechal Streda. Dievky sa majú česať pod zelenou
spoza stola, v ruke fajka, vŕbou, umývať sa neradno, zvlášť tomu, čo je
a poďho znova na náchýlný na hostec. Na prácu je to deň priaz-
komínčok. Cestou hore
dvorom ho ešte predišla nivý.
gazdiná s kŕdľom husí, na Vo štvrtok gazdinky nemažú izbu, aby sa
ktoré už čakala pred nenaliahlo v dome veľa hmyzu, chrobače.
domom cigánka Aranka, Presádzanie zeleniny je v tento deň zbytočné,
obecná pastierka husí. Ga- lebo cvrčky aj tak priesadu zosekajú.
got, že nepočuť vlastného
slova. Ako tie ženy na Piatok mrcha začiatok, zvlášť pri veľkom
páračkách, šomral si gazda počínaní. Kto sa v piatok veľa smeje, bude v ne-
cestou. Konečne si sadol, deľu plakať. Umývanie v piatok privodí hostec.
pomaly bafkajúc rozmýš- V sobotu po poludňajšom zvonení sa už
ľal, odkiaľ dnes začať. Aj
to treba aj to, ale vari nesmie prať. Voľakedy v sobotné popoludnie
dnes, kým sa ešte nezačala i pred sviatkom sa už poľná práca nerobila.
žatva, pôjde na vinicu. A pozrie v pivnici, či sa víno nekazí. A bol by rozmýšľal
dosiaľ, keby ho slnko a gazdiná neboli vyhnali ozaj niečo robiť. V polovici minulého storočia sa pomaly zvyky
a povery začínajú z bežného života našich
dedín vytrácať.
V nedeľu pru pred domom ed domom
V nedeľ u pr ed domom
V nedeľ
V nedeľu pred domom
V nedeľu pred domom (polovica 20. storočia)
kniha_cast 3_9.p65 140 19.1.2005, 19:16