Page 140 - Monografia_HM
P. 140

140             Ľudová kultúra
                       pašu ešte nemohla, za ňou smutne zabučala. Ale čo už, keď nemôže, tak nemôže. Aj  Na Jána. Noc pred Jánom vyžínali strigy
                       tak je sienko lepšie, pomyslela si nakoniec.    krížom cez obilie dlhé úzke chodníčky, aby vraj
                        Len čo vyprevadil Rysuľu, už bolo počuť ďalšie trúbenie a zároveň kvikot a krochkanie  odobrali dobrú úrodu. Predtým sa nahé
                       na dedine. To kanás Imro, pastier svíň, sa chystal na pašu so svojím stádom mangalíc.
                       Ančá, otvor chliev, ide kanás. Nebolo treba kričať, už sa stalo. Svine Puška a Kuška  kúpavali v potoku.
                       s krochkaním bežali ostošesť von z dvora, aby ich nedajbože bujtáš Imro doma  Na Božie telo. V tento deň zbierali zelinu,
                       nezabudol. Veď o takom bahnisku- ležovisku na Táloch, v akom oddychujú cez poludnie  čistec, ktorá pomáha, ak príde z očú.
                       po paši, sa im doma len snívať môže.
                        No, vari si i ja už zaslúžim voľačo zjesť, spomenul si gazda Ďuro na raňajky,
                                                      zabudnúc, že si chcel  Zvyklosti v týždni boli takéto:
                                                      zapáliť. Nič sa nedeje, že  Pondelok bol jalový deň. Nesmelo sa ísť
                                                      má takú krátku pamäť. Veď  s kravou k  býkovi, s  kobylou k žrebcovi a ne-
                                                      keď sa naje, určite mu i  sadilo sa. Nebolo dobré, ak prišla ráno do
                                                      fajka na um príde. Tak aj  domu prvá cudzia osoba žena.
                                                      bolo. Keď si chcel obtrieť
                                                      ruky o nohavice, zavadil  Utorok. Deň dobrý, prácam priaznivý.
                                                      o ňu. Rýchlo sa pozviechal  Streda. Dievky sa majú česať pod zelenou
                                                      spoza stola, v ruke fajka,  vŕbou, umývať sa neradno, zvlášť tomu, čo je
                                                      a poďho znova na  náchýlný na hostec. Na prácu je to deň priaz-
                                                      komínčok. Cestou hore
                                                      dvorom ho ešte predišla  nivý.
                                                      gazdiná s kŕdľom husí, na  Vo štvrtok gazdinky nemažú izbu, aby sa
                                                      ktoré už čakala pred  nenaliahlo v dome veľa hmyzu, chrobače.
                                                      domom cigánka Aranka,  Presádzanie zeleniny je v tento deň zbytočné,
                                                      obecná pastierka husí. Ga-  lebo cvrčky aj tak priesadu zosekajú.
                                                      got, že nepočuť vlastného
                                                      slova. Ako tie ženy na  Piatok mrcha začiatok, zvlášť pri veľkom
                                                      páračkách, šomral si gazda  počínaní. Kto sa v piatok veľa smeje, bude v ne-
                                                      cestou. Konečne si sadol,  deľu plakať. Umývanie v piatok privodí hostec.
                                                      pomaly bafkajúc rozmýš-  V sobotu po poludňajšom zvonení sa už
                                                      ľal, odkiaľ dnes začať. Aj
                                                      to treba aj to, ale vari  nesmie prať. Voľakedy v sobotné popoludnie
                                                      dnes, kým sa ešte nezačala  i pred sviatkom sa už poľná práca nerobila.
                       žatva, pôjde na vinicu. A pozrie v pivnici, či sa víno nekazí. A bol by rozmýšľal
                       dosiaľ, keby ho slnko a gazdiná neboli vyhnali ozaj niečo robiť.  V polovici minulého storočia sa pomaly zvyky
                                                                       a povery začínajú z bežného života našich
                                                                       dedín vytrácať.

                              V nedeľu pru pred domom ed domom
                              V nedeľ u pr ed domom
                              V nedeľ
                              V nedeľu pred domom
                              V nedeľu pred domom (polovica 20. storočia)



























          kniha_cast 3_9.p65       140                                           19.1.2005, 19:16
   135   136   137   138   139   140   141   142   143   144   145