Page 141 - Monografia_HM

Ľudová kultúra 141
ozbier
al Jur
ýber z ľ
ýber z ľudových piesní, ktoré zozbieral Juraj Červenák
vých piesní, kt
v
udo
aj Červ
or
enák
é z
ýber z ľudoudových piesní, ktvých piesní, ktororé zé zozbierozbieral Jural Juraj Čeraj Červenákenák
ýber z ľ
9.6. Nárečie V V V V Výber z ľudových piesní, ktoré zozbieral Juraj Červenák
v rokokoch 1och 1950-1950-1960960
v r
v rokoch 1950-1960
v rokoch 1950-1960
v r
ok
960
950-1
och 1
Niektoré jazykové odchýlky opísal v roku
Na moravskej veži sláviček povedá,
1933 Vojtech Bodnár, učiteľ a kronikár obce že milá milymu prenocovať nedá.
Opátove Moravce. A keď mi aj nedá, nebuden sa prosiť,
„Ľud bez výnimky hovorí po slovensky. Sú pôjden do Komárna, buden šabľu nosiť.
Komárno, Komárno, ty si mesto márno,
všetci rodom i pôvodom Slováci. V reči sú zato dosť son sa nachodiv svojej milej darmo.
mnohé odchýlky. Dosť som sa nachodiv aj sveta nablúdiv,
Ako všade v Honte tam, kde sa má správnou ešte son tan nebov, de mi boh osúdiv.
slovenčinou písať tvrdé y, hovoria e. Napríklad Súdiš, bože, súdiš, čo sa komu ľúbi,
a mne si osúdiv, čo sa mne neľúbi.
ruke namiesto ruky, nohe namiesto nohy, hruške
namiesto hrušky atď. Jaj, Zuzička, rád ťa mán, rád ťa mán,
rád za tebou pozerán, pozerán,
Namiesto správneho m na konci slov hovoria
že si pekná, červená, červená,
n. Napríklad: Daj žrať koňon, son namiesto jak ružička v zahrade štepená.
som, modlin sa namiesto modlím sa atď.
Jaj, Zuzička, z fajnovej si múky,
Vplyvom maďarizácie sa zakorenili medzi nie si súca do sedliackej ruky,
ľudom niektoré slová maďarského pôvodu. Tak len si súca za mladyho pána,
napríklad mená kvetov fialka a konvalinka jaj, Zuzička pekná, maľovaná.
v obci majú maďarský pôvod. Fialky tu volajú V tych Moravciach smutnie časy nastali,
kriboľke z maďarského ibolya a konvalinku mladých chlapcov za vojákov pobrali.
volajú ďunderák z maďarského gyongyvirág.” Otec, mati, sestra, bratia plakali,
že ho darmo dvacať rôčkov chovali.
Niš to zato, manka, že son ja voják,
9.7. Ľudové piesne že ja misín dvanác rôčkov bojovať.
A vy račej pánu bohu ďakujte,
Ľudová pieseň sprevádzala našich predkov že peknyho syna vojáka máte.
po celý život. Znela pri sviatočných príle- Už nán pán boh pomohou, pomohou,
žitostiach, ale i pri ťažkých prácach, aby život druhyn ľuďon nemohou.
Zaraduj sa, pane náš, pane náš
bol znesiteľnejší a krajší.
vyhrali sme udomáš.
V súčasnosti však ľudová pieseň zaniká a je Hotuj, pane, poháre, poháre,
šťastie, že v minulosti sa našli zberatelia ľudo- idú tvoji snopáre.
vých piesní a zachovali ich pre budúce gene- Hotuj, pane, lyžičke, lyžičke,
idú tebe aj žničke.
rácie. V rokoch 1913-1914 zozbieral v obci
Kostolné Moravce s pomocou seniora Samuela Mav son štyri vranie kone,
Bobála 208 ľudových piesní Béla Bartók. teraz neman len somáre,
pretože son lump,
Pôvodne zamýšľal spracovať túto bohatú pretože son naništhodný lumpák, lump.
zbierku ľudových piesní ako monografiu obce Ked ja zomrien, kto bude žiť,
Kostolné Moravce. No neskoršie od toho ktože bude pálenô piť,
ved len ja son lump,
upustil a tak zozbierané piesne môžeme
ved len ja son naništhodný lumpák, lump.
v súčasnosti nájsť spolu s ostatnými z Hontu
ako i z iných krajov Slovenska v jeho knihe Zasiala son fijalôčku, vyriasla mi belasá,
nešťasná son v tych Moravcach, rečiami son ubitá.
Slovenské ľudové piesne z roku 1970. Mne tie reči ništ neškodia, zato chlapci ku nám chodia, ťuhája,
O šesť rokov neskoršie v roku 1920 urobil keď sa moja kamarátka vydá,
svoj prvý zápis ľudovej piesne a zároveň jediný poton sa vydám aj ja.
z Kostolných Moraviec zberateľ a upravovateľ Cez tú našu zahradôčku bystrá voda preteká,
ľudových piesní Július Bateľ, rodák z Kostolných nielen jedon švárny šuhaj bystro za mňou pozerá.
Moraviec. O posledné väčšie zbieranie ľudo- Prečoby nie, kde son mladá,
slobodná son, nevydaná, hodná son.
vých piesní sa pokúsil v rokoch 1950-1960
Ked sa pekne vyobliekan, jak červená ruža son.

kniha_cast 3_9.p65 141 19.1.2005, 19:16