Page 139 - Monografia_HM

Ľudová kultúra 139
povinnosť navštíviť každý dom s brezovcí. Boli desiata hodina, chváľ každý duch Hospodina i Ježiša, jeho syna. Opatrujte svetlo,
to brezové prúty a z nich si gazdiná vytiahla oheň, aby nebyl lidem škoden. A cez zimu o tretej hodine k tomu ešte pridal: A vy
staré komprdice, staňte hore pod praslice. A vy mladé lenže spite, veď sa vy dosť
jeden a vyšibala pastiera po nohách. Ten
narobíte. Možno i pre tento dodatok, že si ho staršie ženičky nepriali, tento zvyk
povyskočil, aby bol dobytok zdravý. Pri ohlasovať hodiny i spevom zanikol.
večernom zvonení do kostola gazdiná Ale vráťme sa k dnešnej nočnej varte. Tak to bolo s trúbením i o hodinu neskoršie,
zašuchla metlou smeti z každého kúta do o jedenástej. Zatrúbil však
o jedno trúbenie viac a o dva-
stredu, nebude vraj na budúci rok hmyzu. Ten,
nástej trúbou už nebuntošil. To
kto si vraj robil od Lucy do Štedrého dňa stolček
spolu s Janom Tretinom zaťukali
a na ten si večer v kostole sadol, uvidel okolo na oblok Mišovi Hrúzovi, ktorý
oltára všetky strigy z dediny. mal s ním vartu od polnoci. Jano
Na Božie narodenie sa ani oheň neza- Mišovi odovzdal kopiju a za-
želajúc obom dobrú noc ponáhľal
kladal, nevarilo sa, len sa spievalo a modlilo.
sa domov. A tí dvaja? O jednej
Na Silvestra (Starý rok). Deti v tento deň raz trúbou a o druhej dvakrát
chodili vyspevovať popod okná, ale aj mlá- narušili nočný kľud. Cez tento
denci. Cez polnoc sa vyzváňalo na všetkých letný čas do druhej hodiny
strážili spokojný spánok svojich
zvonoch.
spoluobčanov. Na konci varty
Na Tri Krále. Ak gazdinká perie pára, budú lúčiac sa pripomenul ešte nočný
sliepky viacej vajec znášať. vartáš Imro Mišovi, žeby
Na Mateja. Z vajca, ktoré znesie hus na nezabudol odovzdať kopiju
Mateja, bude nepodarené húsa. susedovi Ďurovi, ktorý je zajtra
na rade. Dnes to ešte ušlo, pomyslel si Imro, keď si doma líhal na posteľ. Do svitania
Fašange. Cez fašiangy bolo veľa tancova-
si ešte hodinku, dve zdriemne. Na to, že by dakedy spal v kuse aspoň štyri či päť
čiek. hodín, sa už ani nepamätá. Bolo to asi už veľmi dávno.
Na Blažeja a Gregora. Deti chodili vyspe-
vovať z domu do domu, pričom vyberali pre Ráno na dedine
Ráno na dedine
Ráno na dedine
Ráno na dedine
Ráno na dedine
kantora kantáciu (vajíčka, údeninu, klobásu). Nad ránom, keď ešte slnko dosnívavalo svoj posledný dnešný sníčok za vŕškom
Na Kvetnú nedeľu. Ak sa malému dieťaťu Kacyhýbľom, ozval sa uprostred dediny hlas kohúta vdovy tetky Bartákovej. Hádam
pomaly rozväzoval jazýčok, vzali ho do kos- i preto ju budil prvú, aby si robotu stihla načas, keď na všetko bola sama. Vzápätí sa
tola, prípadne mu doniesli pod jazykom k nemu však pripojili i ďalší, a tak celá dedina sa začala postupne zobúdzať. Ako
prví sa dvíhali v maštaliach zo svojich zhlobených priční sluhovia, aby ich gazdovia
oblátku, ktorú mu dali zjesť.
našli, až vstanú, pri riadení v maštali. Šomrajúc, že dnes bola tá noc po včerajšej
Na Zelený štvrtok. Ak sa češe dievka pod oslave akási krátka, sa chytili ešte so zalepenými očami do roboty. V tom čase
zelenou vŕbou, hude mať pekné dlhé vlasy. vstávala i prevažná časť menších a stredných gazdov, ktorí sluhov nemali. Čakala
Na Veľký piatok. Kto sa včasráno na Veľký ich ranná práca v maštali. Zapáliac petrolejku a hodiac sena koňom Fuksovi, Sivkovi,
piatok umyje na brode alebo v rose, bude bys- kravičke Beľane, ktorá nepôjde na pašu, chytil sa stredný gazda Ďuro Kocman do
česania a kefovania svojich dvoch noniusov. Práca mu išla od ruky a tak sa po chvíli
trý po celý rok. Pomôže to vraj i proti chorobám. mohol venovať i kravkám. Ešte vykydal hnoj spod koní a kravičiek a ranné riadenie
Na Bielu sobotu. Na Bielu sobotu zľahka v maštali bolo skončené. S pocitom dobre vykonanej práce si sadol vonku na komínčok,
poobíjali paratom orechové stromy, aby dobre zapálil si fajku a rozmýšľal pri tom, čo dnes a ako.
rodili. Pri tejto chvíľke oddychu ho našlo slnko, ktoré práve vykuklo spoza Kacyhýbla na
dedinu. Nahliadnuc svojimi lúčmi do každého dvora zisťovalo, či je všetko v poriadku
Na Veľkonočnú nedeľu. Prizdobili pod
a či už i tí pomalejší skončili ranné práce.
partu tie dievky, ktoré boli v predošlej jeseni Gazda vstal, zasunul fajku do nohavíc a pobral sa do pitvora k raňajkám. Na polceste
prvý raz v tanci. si spomenul, že zabudol zhasiť petrolejku, obrátil teda svoje kroky do maštale. Tam
Na Veľkonočný pondelok. Veľkonočný ho gazdiná, pod kravou so šochtárom dopoly plným mlieka, vítala s pozdravom: „Ty
starý somár, raz si sám zapáliš strechu nad hlavou!“ Odpoveď nedal, aspoň nie
pondelok bol deň oblievačiek.
nahlas, žeby pri menšom hriechu zostalo. A tak znova zamieril do pitvora k raňajkám.
Na Ďura. V tento deň netreba nikomu nič
Pečené zemiaky a kyseľ boli ešte horúce. Popáliac si jazyk, so šomraním, nech sa tá
požičiavať, mohlo by to statku uškodiť. stará radšej o svoje, otvoril vráta na dvore a znova si sadol na komínčok. No fajku si
Turíce. Turíce bývali v znamení májov. už nestačil zapáliť, bo od spodného kraja dediny bolo počuť trúbenie a plieskanie
Pankrác, Servác, Bonifác. Nešťastné dni biča obecného kraviara Miša. Z dvorov sa do rozrastajúceho stáda pripájalo po jednej
či dvoch kravičkách. A tak sa gazda Ďuro znova vrátil do maštale, odviazal od válova
a platilo nič požičiavať, ako na Ďura.
Rysuľu a hnal ju hore dvorom von na cestu. Beľana s trojdňovým teliatkom, ktorá na

kniha_cast 3_9.p65 139 19.1.2005, 19:16