Page 138 - Monografia_HM
P. 138

138             Ľudová kultúra
                       Aj kr
                       Aj krsst sprpreevvádzalo mnoho zvykádzalo mnoho zvykoov a pov a poviervier..
                       Aj krst sprevádzalo mnoho zvykov a povier.
                           t s
                       Aj kr st s pr e v ádzalo mnoho zvyk o v a po vier .  Keď v dome niekto zomrie, zrkadlá zastrú,
                       Aj krst sprevádzalo mnoho zvykov a povier.
                       Do kostola na krst z domu šestonedieľky išla len kmotra  niekde i hodiny zastavia. Domáci za ten čas,
                       s krstným na rukách a s babou. Kmotor bol už v kostole.  kým je mŕtvy v dome, nevaria, ale si privolajú
                       Ak rodičom predtým prvé dieťa zomrelo, žiadali farára krstiť
                       z druhej strany oltára.                         z rodiny gazdinú, ktorá im varí.
                       Farár nesmel z tej istej vody krstiť dve deti, lebo jedno by  Pohreb odbavuje farár s kantorom. Kantor
                       určite zomrelo.                                 mŕtveho od rodiny odoberá veršami, kde
                       Pri vychádzaní z kostola nabrala baba trocha smetí spod  v rýme má zložiť život zosnulého a odobrať
                       kostolného prahu, na tých treba dieťa „kädiť“, ak mu príde
                       z očú.                                          sa od celej rodiny v mene mŕtveho, čo volajú
                                                                       veršami alebo valediktami. Domáci v starom
                               osledná ces
                               osledná cestta zosnulého na cintosnulého na cintorínorín
                                            osnulého na cint
                              P P P P Posledná cesta zosnulého na cintorín  rúchu sprevádzajú svojich mŕtvych do cintorína,
                                         a z
                                                         orín
                               osledná ces
                               osledná cesta zosnulého na cintorín
                                         ta z
                                                                       ktorých s veľkým žiaľom oplakávajú. Po
                                                                       pohrebe robia kar, na ktorom sa zúčastní
                                                                       všetka na pohreb prišlá rodina. Na pamiatku
                                                                       výročia smrti zomrelého domáci obetujú na
                                                                       cirkev, farárovi, kantorovi a zvonárovi.
                                                                       9.5.   Zvyky a povery v roku,
                                                                              v týždni
                                                                        Ďalšie miestne zvyky, obyčaje a povery, ako
                                                                       ich zanamenal v obecnej kronike Kostolných
                                                                       Moraviec učiteľ Juraj Červenák v roku 1955
                                                                       podľa rozprávania pamätníkov:
                       Spomeňme si na zachované čriepky zo života našich predkov  Na Martina. Martin má chodiť na bielom
                       zo začiatku 20. storočia v Opátových Moravciach
                                                                       koni, ale nechodí. Gazdinky v tento deň zvykli
                       Nočná v
                       Nočná v art t a                                 klásť na poval ku komínu drobnú cibuľku.
                       Nočná varta
                       Nočná varartaa
                       Nočná varta
                       Sotva si Imro trochu zdriemol, keď priviedol z paše gazdom svine domov, už ho  Na Luciu. Večer pred Luciou sa spotrebovalo
                       dvíha hore hlas jeho Etely. Vstávaj, už je skoro desať. To si sa nemohol vyhlivieť cez  veľa cesnaku. Cesnakom (strúčikom) sa nakreslili
                       poludnie na paši? Čuš, stará, to sa nedá tak ako tebe doma. I keď pravda je, pomyslel
                       si pre seba, dá sa oddýchnuť.                   kríže na všetky dvere stavania, aby Lucia
                        Bo, aby ste vedeli, Imro je kanás, obecný pastier svíň. Ráno odvedie gazdom svine  nedávila. Ráno mal prísť do domu ako prvý
                       na Tále na pašu a dovedie ich, keď sa začne zvečerievať. To už sa valia domov ako  chlap. Chlapci chodili z domu do domu
                       sudy, také sú napasené. A tiež vyváľané v bahnisku. No a keď sa váľajú svine v bahne,  s oceľou. V ruke mali na štrnganie reťaz a do
                       Imro drieme. Každú voľnú chvíľku cez deň je naučený si zdriemnuť. Ten nočný spánok
                       mu predsa len chýba.                            každého domu dali aj kus kameňa. Večer
                       Lebo Imro je nielen kanásom, ale i bakterom, nočným vartášom. A to je ešte  mládež vyháňala Luciu z dediny za pomoci
                       dôležitejšia funkcia ako tá jeho pastierska. Veď predsa chráni v noci majetok gazdov  plieskania bičov a trúbenia obecných pastierov.
                       pred zlodejmi a požiarom. Že nie sám? Že vždy je s ním niekto z gazdov? To nič  Na Ondreja. Dievčence trhali slamu zo
                       nemení na dôležitosti jeho úradu. Lebo hlavná je trúba a tá je jeho.  strechy. Ak im do zástery padlo aj zrnko
                       A tak si Imro pretrel oči, zvesil trúbu dolu z hrady, do ruky ešte krajec chleba a bol
                       pripravený vybrať sa na obchôdzku dedinou. Vonku ho už netrpezlivo čakal Jano  pšenice, bola nádej, že sa vydá za boháča,
                       Tretina, gazda, ktorý bol dnes na rade. Opierajúc sa o kopiju hneď z príchodu ho  ak zrnko raži, tak ženích bude chudobný.
                       privítal s výčitkou, kde tak dlho trčí. Ešte že je Imro taký, aký je. Nerozhádže ho nič,  Alebo ak dobre zatriasli vrátami, až zavŕzgali
                       nie to jeden Tretina. Tak ideme hádam, vraví Imro, prepočujúc to predtým.  a na ten zvuk sa ozval pes štekaním, tak z toho
                       Pomaly, z nohy na nohu vybrali sa spolu dolu dedinou. Dedina už stíchla, pomaly
                       zaspáva. Len kde-tu ešte vrava, to mladší ponocujú. Vedel by Imro rozprávať, kde,  smeru dostane dievka muža.
                       kto, kedy a s kým. Ale on nič, mlčí ako hrob. Za to ho predsa neplatia. Na konci  Na Annu. V tento deň obchádzali gazdiné
                       dediny, na obrátke, pozrúc sa na hodinky, ktoré už ukazovali desať, Imro priložil  hriadky s  kapustou a zariekali ich, aby narástli
                       trúbu k ústam a dôstojne desaťkrát na nej zatrúbil. Ešte dobre, že nemusel spievať  veľké kapusty.
                        tým jeho plechovým hlasom.                      Na Štedrý večer. V tento deň sa prísne
                       Starodávny zvyk ohlásiť aj spevom nočné hodiny už dávno zanikol. Ozaj, ako to
                       bolo? Už si na to dnes málokto pamätá. Po odtrúbení nočný vartáš zaspieval: Odbila  dodržiaval pôst. Obecní pastieri mali za







          kniha_cast 3_9.p65       138                                           19.1.2005, 19:16
   133   134   135   136   137   138   139   140   141   142   143