Page 138 - Monografia_HM

138 Ľudová kultúra
Aj kr
Aj krsst sprpreevvádzalo mnoho zvykádzalo mnoho zvykoov a pov a poviervier..
Aj krst sprevádzalo mnoho zvykov a povier.
t s
Aj kr st s pr e v ádzalo mnoho zvyk o v a po vier . Keď v dome niekto zomrie, zrkadlá zastrú,
Aj krst sprevádzalo mnoho zvykov a povier.
Do kostola na krst z domu šestonedieľky išla len kmotra niekde i hodiny zastavia. Domáci za ten čas,
s krstným na rukách a s babou. Kmotor bol už v kostole. kým je mŕtvy v dome, nevaria, ale si privolajú
Ak rodičom predtým prvé dieťa zomrelo, žiadali farára krstiť
z druhej strany oltára. z rodiny gazdinú, ktorá im varí.
Farár nesmel z tej istej vody krstiť dve deti, lebo jedno by Pohreb odbavuje farár s kantorom. Kantor
určite zomrelo. mŕtveho od rodiny odoberá veršami, kde
Pri vychádzaní z kostola nabrala baba trocha smetí spod v rýme má zložiť život zosnulého a odobrať
kostolného prahu, na tých treba dieťa „kädiť“, ak mu príde
z očú. sa od celej rodiny v mene mŕtveho, čo volajú
veršami alebo valediktami. Domáci v starom
osledná ces
osledná cestta zosnulého na cintosnulého na cintorínorín
osnulého na cint
P P P P Posledná cesta zosnulého na cintorín rúchu sprevádzajú svojich mŕtvych do cintorína,
a z
orín
osledná ces
osledná cesta zosnulého na cintorín
ta z
ktorých s veľkým žiaľom oplakávajú. Po
pohrebe robia kar, na ktorom sa zúčastní
všetka na pohreb prišlá rodina. Na pamiatku
výročia smrti zomrelého domáci obetujú na
cirkev, farárovi, kantorovi a zvonárovi.
9.5. Zvyky a povery v roku,
v týždni
Ďalšie miestne zvyky, obyčaje a povery, ako
ich zanamenal v obecnej kronike Kostolných
Moraviec učiteľ Juraj Červenák v roku 1955
podľa rozprávania pamätníkov:
Spomeňme si na zachované čriepky zo života našich predkov Na Martina. Martin má chodiť na bielom
zo začiatku 20. storočia v Opátových Moravciach
koni, ale nechodí. Gazdinky v tento deň zvykli
Nočná v
Nočná v art t a klásť na poval ku komínu drobnú cibuľku.
Nočná varta
Nočná varartaa
Nočná varta
Sotva si Imro trochu zdriemol, keď priviedol z paše gazdom svine domov, už ho Na Luciu. Večer pred Luciou sa spotrebovalo
dvíha hore hlas jeho Etely. Vstávaj, už je skoro desať. To si sa nemohol vyhlivieť cez veľa cesnaku. Cesnakom (strúčikom) sa nakreslili
poludnie na paši? Čuš, stará, to sa nedá tak ako tebe doma. I keď pravda je, pomyslel
si pre seba, dá sa oddýchnuť. kríže na všetky dvere stavania, aby Lucia
Bo, aby ste vedeli, Imro je kanás, obecný pastier svíň. Ráno odvedie gazdom svine nedávila. Ráno mal prísť do domu ako prvý
na Tále na pašu a dovedie ich, keď sa začne zvečerievať. To už sa valia domov ako chlap. Chlapci chodili z domu do domu
sudy, také sú napasené. A tiež vyváľané v bahnisku. No a keď sa váľajú svine v bahne, s oceľou. V ruke mali na štrnganie reťaz a do
Imro drieme. Každú voľnú chvíľku cez deň je naučený si zdriemnuť. Ten nočný spánok
mu predsa len chýba. každého domu dali aj kus kameňa. Večer
Lebo Imro je nielen kanásom, ale i bakterom, nočným vartášom. A to je ešte mládež vyháňala Luciu z dediny za pomoci
dôležitejšia funkcia ako tá jeho pastierska. Veď predsa chráni v noci majetok gazdov plieskania bičov a trúbenia obecných pastierov.
pred zlodejmi a požiarom. Že nie sám? Že vždy je s ním niekto z gazdov? To nič Na Ondreja. Dievčence trhali slamu zo
nemení na dôležitosti jeho úradu. Lebo hlavná je trúba a tá je jeho. strechy. Ak im do zástery padlo aj zrnko
A tak si Imro pretrel oči, zvesil trúbu dolu z hrady, do ruky ešte krajec chleba a bol
pripravený vybrať sa na obchôdzku dedinou. Vonku ho už netrpezlivo čakal Jano pšenice, bola nádej, že sa vydá za boháča,
Tretina, gazda, ktorý bol dnes na rade. Opierajúc sa o kopiju hneď z príchodu ho ak zrnko raži, tak ženích bude chudobný.
privítal s výčitkou, kde tak dlho trčí. Ešte že je Imro taký, aký je. Nerozhádže ho nič, Alebo ak dobre zatriasli vrátami, až zavŕzgali
nie to jeden Tretina. Tak ideme hádam, vraví Imro, prepočujúc to predtým. a na ten zvuk sa ozval pes štekaním, tak z toho
Pomaly, z nohy na nohu vybrali sa spolu dolu dedinou. Dedina už stíchla, pomaly
zaspáva. Len kde-tu ešte vrava, to mladší ponocujú. Vedel by Imro rozprávať, kde, smeru dostane dievka muža.
kto, kedy a s kým. Ale on nič, mlčí ako hrob. Za to ho predsa neplatia. Na konci Na Annu. V tento deň obchádzali gazdiné
dediny, na obrátke, pozrúc sa na hodinky, ktoré už ukazovali desať, Imro priložil hriadky s kapustou a zariekali ich, aby narástli
trúbu k ústam a dôstojne desaťkrát na nej zatrúbil. Ešte dobre, že nemusel spievať veľké kapusty.
tým jeho plechovým hlasom. Na Štedrý večer. V tento deň sa prísne
Starodávny zvyk ohlásiť aj spevom nočné hodiny už dávno zanikol. Ozaj, ako to
bolo? Už si na to dnes málokto pamätá. Po odtrúbení nočný vartáš zaspieval: Odbila dodržiaval pôst. Obecní pastieri mali za

kniha_cast 3_9.p65 138 19.1.2005, 19:16