Page 137 - Monografia_HM

Ľudová kultúra 137
ori a k
át
os
t
anjelickí kurátori a kostolníci v Kostolných
vananjelickí kjelickí kururátátori a kori a kososttolníci v Kolníci v Kososttolných
an
ur
jelickí k
os
tolných
Gazda a gazdiná si väčšinou až do smrti pone- E E E E Ev vv vanjelickí kurátori a kostolníci v Kostolných
olníci v K
olných
Mor
Moravciach začiatkom 20. storočia
Mor
Moravciach začiatkom 20. storočia
av
or
om 20. s
tor
v
ciach začiatk
očia
chávali majetok na svojom mene. Z toho sa Moraavciach začiatkciach začiatkom 20. som 20. sttoročiaočia
mohli vyvinúť tri spôsoby spolunažívania.
Starnúci otec si s ubúdaním síl uvedomoval,
že na vedenie majetku nestačí a postupne sa
gazdom stával syn, i keď majetok právne patril
otcovi.
Alebo si starnúci otec toto neuvedomoval
a sám chcel až do smrti spravovať majetok.
Vtedy veru bývali i zvady a bitky.
A tretia možnosť bola, že starnúci otec si až
do staroby zachoval telesnú a rozumovú
sviežosť a hospodárstvo spravoval, a preto
sa mladí, i keď s nevôľou, podrobovali jeho
vedeniu.
Gazdiná v minulosti neprepúšťala neveste, V prípade, že bol pri jedinej dievke zaťko, aby nemal strach,
ba ani dcére práce ako sú pečenie chleba, že sa nadarmo narobí, dal si u notára či farára prepísať
varenie, kde-tu ani chovanie ošípaných. Keď niekoľko holdov poľa.
Ak sa v dome oženili dvaja synovia, mladší šiel napredok do
sa týchto prác vzdala, znamenalo to, že
krajšej prednej izby a starší nazadok, do zadnej izby.
prenecháva gazdinstvo mladšej. Ak išla ešte dávnejšie v minulosti dievka za nevestu,
Ak bol na gazdovstve paholok a v robote z rodičovského domu dostala šaty, periny (duchny), skriňu
bol súci, mal svoje miesto pri stole. Ale spávať (šuplandu), teliatko a bola natrvalo vyplatená.
musel v maštali, aby gazda nemal starosť, že
si dobytok v noci ublíži.
O dieťa sa v minulosti, hlavne
Stávalo sa, že dobrého paholka si zobrali keď bolo zaužívané jedno-
i za zaťka. Ženy pri jedle v minulosti pri stole detstvo, starala stará mama,
stáli, chlapi a paholci sedeli. ak bola ešte v dome, veď
mladšia mala inú prácu. No
Krsty bývali v nedeľu v prítomnosti kmotrov,
bývalo i tak, že, ako sa poch-
kmotričiek v rámci služieb Božích. Novorode- válila daktorá gazdiná: u nás
niatku zvyknú zakrútiť do vankúša peniaze nesmie dieťa plakať, veď sme
darované krstnými rodičmi. Keď prídu z krstu, tri ženy v dome. To malo zna-
prerečie krstná mať: Vzali sme vám pohana, čiť, že ho striedavo všetky tri
čičíkali.
doniesli kresťana. A položí na stôl pokrstené
dieťa. Potom zídu sa povolaní ku kršteniu.
Zváčkou je baba. V deň krstu pozve ešte Kmo olných Mor
Kmo
Kmotrovia v Kostolných Moravciach v roku 1917
Kmotrtroovia v Kvia v Kososttolných Morolných Moraavciach v rciach v rokoku 1u 1991177
Kmotrtroovia v Kvia v Kososttolných Moraav vvciach v rciach v rokoku 1u 1991177
každého. Pozvané ženičky už predým nachys-
tajú rôzne jedlá, koláče, cukrové kúsky, sliepku
atď. Zhromaždenie ku krstu býva popoludní.
Za vrch stola sadnú si kmotra a kmotor. Ženy
sa usadia z jednej strany stola, mužskí z druhej.
Medzi jedením zdravkajú novorodenému
dieťaťu, rodičom a vôbec prítomným. Spievajú
všakové, často dosť „slobodné“ piesne. Kmot-
ričky do dvanásteho roku svojim krstniatkam
nosievajú dary, tzv. batohy a varené jedlo
trikrát ročite: na Vianoce, na Veľkú noc a na
Turíce.

kniha_cast 3_9.p65 137 19.1.2005, 19:16