Page 14 - Monografia_HM

14 Historický vývoj
ykopávky z včasného sopávky z včasného strtredoedovvekekuu
edo
v
ek
tr
V V V V Vyk ykyk ykopávky z včasného stredoveku u O osídlení obce v časnom stredoveku sved-
opávky z včasného stredoveku
opávky z včasného s
(Opátove Moravce - severný okraj obce) čia aj pozostatky črepov nájdené vrchovým
zberom v intraviláne obce cca 50 m severne
od kostola. Podobne boli povrchovým zberom
nájdené pozostatky črepov na hone Nad
záhrady.
Nájdený keramický materiál pri archeolo-
gickom výskume na severnom okraji intravilánu
obce Opátove Moravce v roku 1986, rám-
covo datovaný do 9. až 10. storočia, dáva
predpoklad vzniku prvej slovanskej osady na
yk Lo
Henryk Lowmianski
Henr
Henryk Lowmianski vo svojej historickej práci k popisu
Historik HenrHenryk Loyk Lowmianswmianski ki mieste obce bývalých Opátových Moraviec,
ki
wmians
krajín bavorského geografa k roku 843 píše:
teda v období Veľkej Moravy, okolo roku 833,
Po násilnom pripojení Pri- ako jednej zo služobných osád zakladaných
binovho nitrianskeho knie-
počas upevňovania moci staromoravským
PRIBINA PRIBINA PRIBINA PRIBINA PRIBINA nitrianske knieža žatstva okolo roku 833 Mojmírom I. po násilnom pripojení Pribinovho
k starej Morave Mojmírom I.
nitrianskeho kniežatstva k svojej ríši.
rozmiestnil Mojmír I. na
Podľa dvoch na sebe nezávislých písomných
Slovensko svoje vojenské
oddiely Moravanov, pre-
važne jazdecké družiny, ktoré zmienok z kníh napísaných v polovici 19. sto-
ročia a na začiatku 20. storočia je možné
mali ochraňovať teraz už jeho predpokladať osídlenie v kostolnomoravskom
krajinu. A podľa Moravanov
MOJMÍR I. MOJMÍR I. MOJMÍR I. MOJMÍR I. MOJMÍR I. moravské knieža v miestach ich usadenia sa chotári na lokalite Jeruzalem v podobe
tieto osady nazývali po
hradiska, hrádku či opevneného panského
slovensky Moravce (Mora-
dvorca.
vany). Takto sa okolo roku
Pozostatky tohto hradiska spomína česká
833 ujal pre našu obec názov
Moravce. spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe
Črty z Uher, napísanej po tom, ako v roku
1852 navštívila Kostolné Moravce.
Česká spisovateľka Božena Němcová vo svojej knihe „Črty V druhej zmienke v knihe Moravská dolina
z Uher”, napísanej po tom, ako v roku 1852 navštívila
Kostolné Moravce, o „hrade” píše takto: od seniora Samuela Bobála, ktorá je v ruko-
pise, sa dozvedáme od najstarších obyvateľov
Nad Moravci jsou po vrších vinice a na jednom z nejbližších vrchů,
asi čtvrt hodiny od dědiny, vidět zříceniny hradu súdovského, bývalých Kostolných Moraviec na začiatku
o němž ale neslyšela sem více, než že ho Turek zrútil. 20. storočia, odvolávajúc sa na ústnu tradíciu,
Keďže Božena Němcová zrejme pri pohľade smerom na o bývalej existencii tohoto hradu, hradiska či
sever, keď jej ukazovali na Jeruzalem, kde mali byť opevneného panského dvorca.
zrúcaniny hradiska, počula i to, že tým smerom je obec Historicky tie zrúcaniny alebo pozostatky
Súdovce, dala mu vo svojej knihe názov Súdovský hrad. základov, na ktoré narazili obyvatelia Kos-
Zrútenie hradu Turkom, o ktorom počula, zrejme už bola tolných Moraviec, keď si zakladali vinice, môžu
pravdepodobne len ústna ľudová povesť.
byť ešte staršie, o čom môže svedčiť na
Jeruzaleme nájdený bronzový čakan v roku
O skoro sto rokov neskoršie o tomto hrade píše i Samuel
Bobál v knihe Moravská dolina: 1916, ktorý podľa seniora Samuela Bobála
predal notár Tomor múzeu v Budapešti.
Kedysi dávno bol celý Jeruzalem obkolesený veľkým múrom a
používaný od pradávna ako pevnosť, hradisko. Hradisko malo Presnejšie lokalizovať toto hradisko, (hrádok
dve brány, jedna bola smerom na juh a druhá na sever. či opevnený panský dvorec) na Jeruzaleme,
Zrúcaniny hradu nad terénom už však neexistovali. No pri resp. západnejšie na Borház, určiť dobu vzniku
zakladaní viníc niektorí roľníci údajne narazili na a zániku dnes ešte, pokým sa nenájdu ďalšie
pozostatky základov veľmi širokého múra stavaného na historické písomné doklady alebo neurobia
výbornú vápennú maltu.

kniha_cast 1_2.p65 14 19.1.2005, 19:10