Page 18 - Monografia_HM
P. 18
18 Historický vývoj
eľmož Lampert z Huntovho rodu spolu so synom Mikulášom
ž Lam
per
eľmož Lamž Lamperpert t
eľmo
eľmo
V V V V Veľmož Lampert ktoré Lampert daroval bzovíckemu kláštoru,
t
založili benediktínsky kláštor sv. Štefana kráľa v Bzovíku kláštoru zostávajú.
a štedro ho obdarovali pozemkami. V čase zakladania Lampert Podľa listín (1354, 1478) a aj máp z nes-
ešte nevedel, že jeho život sa zakrátko násilne skončí. Keď
totiž spolu so synom Mikulášom a ďalšími veľmožmi v napätom koršieho obdobia (1664) bolo prédium
ovzduší pred bitkou pri rieke Slaná v roku 1132 pripustil, že Morout dané bzovíckemu kláštoru v južnej
následníkom trónu po Štefanovi II. by sa mohol stať aj údajný a juhozápadnej časti chotára, ktorý bol vtedy
syn kráľa Kolomana, Boris, Belovi verní dvoranai sa na nich podstatne väčší ako teraz. Bolo to územie, ktoré
vrhli a stolcami ich utĺkli na smrť.
zahrnovalo hony okolo majera Korbás (okolité
Neskoršie, v roku 1478, sa územie darované bzovíckemu lúky, pravdepodobne hony oráčiny, Osláš
kláštoru už nazývalo v západnej časti majer Korbás a v južnej a Gubač, zrejme i hony od nich ešte južnejšie),
časti Zádorova majer Kis Maroth. Od roku 1478 bol majer ďalej Korbásku tablu a smerom na juh oráčiny
Kis Maroth daný do prenájmu hokovským poddaným. Táto v južnej časti Zádorova smerom k Hokovciam.
časť moravského chotára, kde bolo prédium Morout, sa
neskoršie dostala do chotára obce Hokovce. Dnes je to chotár obce Hokovce. V tom čase
to bol však majetok v chotári obce Moravce
Mapa osídlenia v cho
Mapa osídlenia v chotári obce v rokoch 1135 a 1245 (Moruth), čo dosvedčuje i názov majetku.
45
och 1
1
tári obce v r
ok
35 a 1
Mapa osídlenia v chotári obce v rtári obce v rokokoch 1och 11135 a 135 a 1224545
Mapa osídlenia v cho
2
Mapa osídlenia v chotári obce v rokoch 1135 a 1245
2.2.2. Obdobie od roku 1135
do roku 1476
Pôvodné osídlenie obce v ranom stredoveku,
teda asi pravdepodobne od roku okolo 833,
možno podľa získaných výsledkov archeo-
logického výskumu z roku 1986 robeného na
severnej hranici bývalej obce Opátove
Moravce predpokladať viac južne do obce
v intraviláne. Tomu nasvedčuje i vhodná
poloha obce situovaná v sútoku Veperca s Trs-
tianskym potokom, čo predstavovalo prirodze-
nú ochranu obce z troch strán. Takto sa stavali
v tomto období prvé osady pre výhodnosť
polohy a obrany osady z jednej strany.
pr pr pr pr prédium Morout (1135) - územie v chotári obce Moravce Stredom obce, ktorý bol mierne vyvýšený,
out (1
35)
1
édium Morout (1out (11135)35)
édium Mor
édium Mor
édium Morout (1135)
darované bzovíckemu kláštoru ( - zelená farba)
viedla cesta postavená zrejme na mieste
villa Moroot (1t (12245)45)
villa Mor o t (1 2 45) bývalého dlhého valu z rímskej doby.
villa Morot (1245)
villa Mor
villa Morot (1245) - obec Moravce spomínaná v roku 1245
( - žltá farba)
Ďalších sto rokov, teda od roku 1135 až do
polovice 13. storočia, do tatárskeho vpádu do
Uhorska, sa písomné zmienky o obci nenašli.
Listina z roku 1245,
Listina z rtina z rokoku 1u 12245,45,
Listina z rtina z rokoku 1u 12245,45, (Hrhov, 9. september)
Lis
Lis
Vpád Tatárov do Uhorska po tom, keď kráľ
Belo IV., z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska,
Rámy, Srbska, Haliče, Vladimírska a Kumánska všetkým verným Belo IV. odmietol vydať Tatárom Kumánov, ktorí
Kristovi, čo uzrú túto listinu spásu v pravom Spasiteľovi. … pred nimi ušli a usadili sa v Uhorsku, a keď
(Bán Martin) daroval (kostolu v Šahách) aj zem Domadice, prehral bitku s nimi v roku 1241 na rieke
ktorá je takto ohraničená: od východu má hranice so zemou Slanej, kruto poznačila život v nasledujúcich
dediny Moravce, …
dvoch rokoch i v Honte. Po víťaznej bitke sa
Dané v Hrhove, roku Milosti tisíceho dvestého štyridsiateho menšie oddiely Tatárov pohli od Vacova cez
piateho, piaty deň pred idami septembra, kraľovania nášho
roku desiateho Hontiansky komitát na sever a cestou vyplienili
i oblasť Hontu. Ich cestu týmto krajom
V listine sa Morot spomína prvýkrát ako villa, čiže obec, ktorá
hraničí z obcou Domold/Domadice, ktorá bola majetkom sprevádzalo vraždenie, rabovanie, kto sa nes-
kláštoru premoštrátov v Šahách.
kniha_cast 1_2.p65 18 19.1.2005, 19:10