Page 19 - Monografia_HM

Historický vývoj 19
kryl, toho odvliekli. V polovici roka 1242 však
nečakane po tom, ako sa Batuchán dozvedel
o smrti veľkého chána, odtiahli. Po tomto
krátkom, ale krutom období sa oblasť Hontu
znova začala rozvíjať.
Prvý krát sa Moravce (villa Morot) spomínajú
ako villa, čiže obec, nie ako prédium -majer,
osada či majetok, až po odchode Tatárov
v listine kráľa Belu IV. z roku 1245. Na prosby
vdovy po bánovi Martinovi z rodu Hunt-
Poznanovcov, ktorý založil kláštor rehole
premoštrátov v Šahách, obnovil a potvrdil
zakladaciu listinu kláštora, ktorá sa stratila
počas tatárskeho plienenia. Bola vo vlastníctve
šľachticov. V majetku kláštora bola i obec
Domadice (Dolmod), ktorej hranice siahali až
k obci Moravce (Morot).
Obec Moravce (Morouch) je spomínaná
okrajovo i v ďalšej listine z roku 1247, v ktorej
Štefan, ostrihomský arcibiskup, na prosby
manželky bána Martina dosvedčuje svojou
listinou donáciu majetku v Domadiciach pre
magistra Jakuba, kanonika kostola v Kaloči
Obec, dedina (villa) sa v tom čase skladala asi z desiatich
a pre jeho bratov Petra a Andreja ako i pre a viac poddanských usadlostí. Domy v obci boli drevenice
Jakubových príbuzných. V závere opisu hraníc s kamenným podložím alebo ubíjané z hliny. V širokom dvore
spomína jeho hraničenie s obcou Moravce. za obydlím bývala stajňa s nekrytým humnom.V dome bývali
rodičia, synovia s nevestami a vnukmi pod dohľadom starého
Moravce (Morot, Morouch ), ktoré existovali
otca. Bol to typ tzv. patriarchálnej veľkorodiny. Chotár obce
spočiatku ako jedna obec pôvodne založená mal výmeru priemerne okolo 10-20 kráľovských popluží.
v sútoku potoka Veperec a Trstianskeho potoka, Kráľovské poplužie malo okolo 120 jutár, čo bolo okolo 60
sa zrejme už od svojho vzniku začali postupne hektárov. Táto výmera však bola len priemerná a menila sa
osídlovať východne od pôvodnej obce za podľa miestnych zvyklostí.
potokom Veperec. To, že v tom čase Moravce boli už obcou znamenalo, že aj
Na rozdiel od cirkevného vlastníctva pôdy keď poddaní obce patrili vrchnosti, či už svetskej alebo
cirkevnej, musela byť v obci organizovaná i jej správa.
v časti chotára obce Morouth západne od
potoka Veperec (opátomoravský chotár – Obec (spoločenstvo poddaných v obci) spravoval vrchnosťou
Pillišské opátstvo, južne Zádorov, juhozápadne dosadený starosta (villicus), ktorý zodpovedal za prečiny
v chotári obce, dane v naturálnych dávkach, robotné
Korbás – Bzovícke premoštrátske prepoštstvo,
povinnosti u vrchnosti stanovené pre obec ako celok, za účasť
respektívne prepoštstvo), pôda východne od časti poddaných v povinnej službe vo vojsku. Okrem toho mal
neho (kostolnomoravský chotár) bol vo na starosti deľbu oráčin, lúk, držanie pasienkov, užívanie lesov,
vlastníctve šľachticov. potokov a ciest.
Obec Moravce sa znova spomína v súvislosti
z majetkami kláštora premoštrátov v Šahách
v roku 1265 v Domadiciach ako hraničiaca na Po tatárskom vpáde (1241-
1242), práve z obdobia jeho
východe s obcou Domadice. vlády, poznáme viacej listín,
Ovela dôležitejšie skutočnosti sa dozvedáme v ktorých donáciami (darovaním)
z listiny z roku 1269, ktorou kráľ Belo IV. BELO IV. BELO IV. BELO IV. BELO IV. BELO IV. (1206 - 1270) daroval majetok kláštorom.
daroval majetky v Hontianskej župe Pilišskému V nich sa spomínajú obce, o kto-
rých neboli predtým žiadne
písomné doklady.

kniha_cast 1_2.p65 19 19.1.2005, 19:10